základných škôl. Ako deklarovali zúčastnené strany, jej cieľom bola predovšetkým výmena poznatkov a skúseností vo výchove a vzdelávaní detí a žiakov zo sociálne a výchovne málo podnetného prostredia na medzinárodnej a regionálnej úrovni, rozšírenie poznatkov, ako aj hľadanie východísk zo súčasných problémov, týkajúcich sa rómskeho etnika. Práve o východiskách pojednáva aj Koncepcia výchovy a vzdelávania rómskych detí a žiakov, spracovaná v súlade s Koncepciou rozvoja výchovy a vzdelávania v SR na najbližších 15 až 20 rokov. Výchova a vzdelávanie Rómov na Slovensku je už niekoľko desaťročí vážnym problémom. Ako sa v koncepcii uvádza, štúdie, diskusie a štatistiky poukazujú na fakt, že situácia rómskej populácie v celej Európe je všeobecne zlá. Naviac, čo sa týka vzdelania, alarmujúca. Prax poukazuje na to, že úspechy na poli rómskej problematiky sú dnes skutočne len čiastočné. "Riešenie problémov rómskeho etnika sa podľa mňa neuberá správnym smerom. Ani vláda tieto otázky nerieši dostatočne. Do istej miery je tu stále skrytá diskriminácia a najvýraznejšie sa to prejavuje aj na uplatnení našich študentov v praxi, ktorých odmietajú. Cítiť tu istú vnútornú nedôveru aj napriek tomu, že títo Rómovia majú vzdelanie. Za príkladom nemusím ísť ďaleko poznám rómskeho lekára, ktorý skončil štúdium a na umiestnenie čakal dva roky. Diskriminácia je citeľná najmä v regiónoch s väčšou koncentráciou Rómov. Ale aj tu je potrebné povedať, že v mnohých prípadoch si to zapríčiňujú sami," uvádza Doc. PhDr. Július Tancoš z Katedry rómskej kultúry PF UKF v Nitre. Ako dodáva, deti sú nevinné. Na koho treba doslova tlačiť, sú práve dospelí. Preto je v zámeroch koncepcie najmä práca s rodinami, ktorá by mala mať v praxi silnejšie zázemie i odozvu. "Známe sú napr. poznatky a skúsenosti zo západných krajín. V Anglicku je v nepretržitom kontakte s dieťaťom a jeho rodinou zdravotná sestra alebo sociálny pracovník. U nás sa riešia takéto problémy odoberaním prídavkov, čo vyvoláva u Rómov ešte väčšiu averziu. Je to nesprávne a nehumánne smerovanie. Chýba nám vzájomný dialóg a porozumenie na riešenie tohto problému. Tam, kde sa s ľuďmi rozpráva, sa mnohé veci doriešili," konštatuje J. Tancoš. Faktom, ktorý na Slovensku a najmä na Spiši spoločensky vytŕča, je nízka vzdelanostná úroveň rómskej národnostnej menšiny. Pod alarmujúce štatistiky sa podpisuje najmä rast nezamestnanosti, sociálnej odkázanosti, neúspechy v škole, nárast kriminality, drogovej závislosti, slabá úroveň kultúrneho vývoja, nedostatočná hygiena, zdravotný stav aj úroveň bývania. Iba v okrese Spišská Nová Ves je podľa individuálnych zisťovaní obecných a mestských úradov 14 333 Rómov, čo predstavuje 16 percent celkovej populácie okresu, 21 percent žiakov rómskeho pôvodu je umiestnených v základných školách. Až 95 percent žiakov v špeciálnych základných školách tvoria rómske deti. Analýza neúspešnosti žiakov rómskeho pôvodu v školskom systéme poukazuje na to, že nie je zapríčinená genetickými, ale vonkajšími činiteľmi socio ekonomického prostredia, nedostatočnou výchovno vzdelávacou stimuláciou a hygienicko zdravotnou starostlivosťou. "V súčasnosti je potrebné racionálnejšie investovať aj financie, určené na riešenie rómskej problematiky. Na týchto aktivitách sa dnes kde kto priživuje, čo je aj objektívne dokázané. Sú to účelové finančné prostriedky, ale mnohokrát sa svojmu účelu míňajú. Je paradoxné, že od roku 1993, odkedy k nám prúdia peniaze zo zahraničia práve pre Rómov, sa viac a viac prehlbuje záškoláctvo a nezáujem rómskych detí o vzdelávací proces. Kde sa stratil efekt a čomu slúžili minuté prostriedky, " pýta sa kriticky J. Tancoš, ktorý je presvedčený, že zdroje zo zahraničia, adresované slovenským Rómom, boli a dodnes sú v našej krajine vo veľkej miere zneužívané.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
