vykonávateľmi sú inšpektori Regionálnych veterinárnych správ, ktorí odoberajú zo zvierat laboratórne vzorky. Spočiatku sa tento monitoring zameriaval na poľovnú, voľne žijúcu zver a ryby. Vzhľadom na obmedzenie finančných prostriedkov došlo v posledných rokoch k redukcii monitoringu len na tú zver a ryby, ktoré sú predmetom konzumácie obyvateľstva," objasnil nám problematiku monitoringu riaditeľ Krajskej veterinárnej správy v Prešove Pavol Rajzák (na snímke). V súčasnosti sa teda monitoring prítomnosti cudzorodých látok vo organizme zvierat zredukoval na malú srstnatú zver, teda zajace a na raticovú zver, ktorú predstavujú jelene a srnce. Z dravých rýb je to šťuka a z nedravých kapor, v telách ktorých sa skúma prítomnosť rizikových chemických prvkov. "Na základe niekoľkoročných výsledkov monitoringu sme prišli k zaujímavému poznatku. Nálezy rizikových chemických prvkov v územiach, o ktorých sme predpokladali, že budú z hľadiska priemyselného znečistenia menej zasiahnuté, boli neraz porovnateľné i vyššie ako na územiach s priemyselnou koncentráciou," povedal nám P. Rajzák. Podľa neho, na túto skutočnosť má, okrem iných faktorov vplyv akčný rádius zveri a vzdušný prenos emisií. Ako uviedol, výsledky doterajšieho monitoringu cudzorodých látok v telách zveri a rýb dokazujú, že najviac nálezov rizikových chemických prvkov a polychlorovaných bifenylov je vo východoslovenskom regióne, pričom smerom na západ Slovenska toto znečistenie klesá. Dôvodom tohto stavu sa javí predovšetkým množstvo chemických a ťažobných spoločností na Východnom Slovensku. "Ako perličku môžem uviesť poznatok z minulého roka, kedy jedným z miest, kde sme robili monitoring cudzorodých látok v telách pstruhov bolo aj jazero Štrbské pleso. Tu by človek očakával skutočne "dobré hodnoty". Na naše prekvapenie sme však v telách tunajších pstruhov našli kongenéry polychlorovaných bifenylov. Je pre nás záhadou, ako sa tieto látky do tiel tunajších pstruhov dostali. Predpokladáme však, že túto skutočnosť môžeme pripísať na vrub nezodpovedného hoteliera, ktorý si mohol svoje zariadenie skrášľovať farbami obsahujúcimi tieto látky," konštatoval P. Rajzák. Našťastie, situáciu zľahčuje skutočnosť, že pstruhy zo Štrbského plesa predsa len nie sú určené na bežné konzumovanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
