naopak, mali plné ruky práce. A skutočnosť, že sa 18. júla okolo 15.30 hod. stretli, bola viacmenej dielom náhody. Jánova manželka pracovala v Okresnej nemocnici v Trebišove. V to popoludnie za ňou zašiel a oznámil jej, že chce darovať známemu obnosené šatstvo. Ten, ktorému ho sľúbil, na neho čakal vonku a potom išli spolu. Prechádzali okolo nemocničného bufetu, keď Ján zbadal jeho majiteľa. Povedal známemu, aby chvíľu počkal, že si s ním ide niečo vybaviť. "Vošiel som do bufetu a pripomenul som Františkovi T., že mi dlhuje ešte 15 tisíc korún za vyhotovenie rámikov na sušenie ovocia. Sľúbil, že mi peniaze vyplatí a požiadal ma, aby som s ním šiel na parkovisko k jeho autu. Tam otvoril dvere na strane vodiča a nahol sa, akoby niečo vyberal z odkladacej skrinky. Keď sa narovnal, chytil ma rukami pod krk, lomcoval so mnou a udieral ma o karosériu Octavie… Vyhrážal sa mi, že ma zabije, udieral ma rukou a nakoniec ma sotil tak, že som narazil hlavou do predných dverí na ľavej strane, ktoré boli otvorené. Presne na hranu…," vypovedal pred samosudcom Okresného súdu v Trebišove, Ján H. Z jeho výpovede tiež vyplynulo, že pri incidente utrpel päťcentimetrov dlhú tržnú ranu na hlave siahajúcu do podkožia. Krátko po zranení mu ju zašili na chirurgickej ambulancii a v dôsledku tohto zranenia maródil 9 dní.
Podnikateľa, ktorý namiesto peňazí vyplatil Jána H., päsťami, prokurátor obžaloval z trestných činov ublíženia na zdraví, násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi a tiež z výtržníctva. František T. sa k spáchaniu uvedených trestných činov nepriznal: "Je pravda, že za mnou prišiel do bufetu, ktorý prevádzkujem, ale keďže som videl, že je značne opitý, odmietol som sa s ním rozprávať, vytlačil som ho von a zamkol som dvere. V tom čase boli v bufete aj dve pracovníčky a po chvíli mi jedna povedala, že vonku čosi buchlo. Vyšiel som von a na chodbe som videl ležať na zemi Jána H. A to tak, že sa hlavou opieral o múr. Chytil som ho a odtiahol do rohu, kde sú telefónne automaty…" Obžalovaný ďalej uviedol, že potom odišiel na centrálny príjem, ale keďže tam nikoho nenašiel, sadol do auta a odviezol sa až k hlavnej bráne nemocnice. Tam prítomnému Miroslavovi V. oznámil, že pri bufete vystrája nejaký opitý chlap a ten poslal dvoch členov strážnej služby, aby išli urobiť poriadok…"
Rozprávku o záhadnom buchnutí na chodbe pred bufetom, nepotvrdil žiadny svedok. Pravda, okrem pracovníčok bufetu, ktoré si však na to "spomenuli", až pri doplňujúcom výsluchu. Alibi obžalovaného to však nezvýšilo, pretože incident, ktorý sa odohral vonku pri jeho aute, videli nezávisle na sebe dvaja svedkovia.
"V to popoludnie som bol v areáli nemocnice spolu s Jánom H. Keď sme prechádzali okolo bufetu, povedal, že si tam musí niečo vybaviť. Ja som si šiel medzitým zatelefonovať a potom som šiel po chodbe smerom von z budovy. Priamo z chodby som videl na parkovisko a obžalovaného, ktorý stál pri aute a držal za odev Jána H. Vzápätí ho sotil na dvere auta… Čo sa tam dialo ďalej neviem, lebo som si šiel sadnúť na lavičku pred centrálnym prijímom. Tam za mnou prišiel o čosi neskôr Ján H. a povedal, že musí ísť na ošetrenie. Na chirurgickú ambulanciu som s ním šiel aj ja," uviedol Ján M. Obžalovaného s poškodeným videl na parkovisku pri aute aj ošetrovateľ, ktorý si šiel kúpiť do bufetu jedlo. Keď sa vracal späť, Ján už bol zranený. Držal si ruku na hlave, z ktorej mu tiekla krv. Nerozprával sa s ním, ale keď prechádzal okolo pracoviska Jánovej manželky, zastavil som sa u nej…
"Prišiel za mnou Ferdinand L. a hovorí: ´Ty si tu sedíš a vonku ti nejaký bradatý chlap bije muža…´ Išla som ho hľadať, zistila som, že bol na centrálnom príjme a že ho odtiaľ poslali na rontgenové vyšetrenie… Tam sme sa streli. Manžel mal už v ruke snímok, povedal, že je ošetrený a že absolvoval všetky potrebné vyšetrenia a tak sme z nemocnice odišli," uviedla Mária H. Dodala tiež, že jej manžel užíval tabletky, pod vplyvom ktorých mohol vyzerať, ako by bol opitý. Členovia strážnej služby, ktorí mali na žiadosť obžalovaného urobiť poriadok s opilcom, čo "vystrájal", nemali čo riešiť. Videli len, ako zakrvavený Ján H. vstupuje do ambulancie… Obžalovaný sa snažil presvedčiť samosudcu, že Ján H. sa zranil sám a to tak, že keď padal, narazil hlavou na stenu. Znalec z odboru chirurgie však takúto možnosť vylúčil. Priklonil sa k verzii poškodeného, ktorý uviedol, že po tom, čo ho obžalovaný sotil, narazil hlavou na otvorené dvere auta.
Po vyhodnotení dôkazov samosudca dospel k záveru, že František T. je vinný v zmysle obžaloby. O tom, že napadol Jána H. na parkovisku a spôsobil mu zranenie na hlave, nebolo žiadnych pochýb. Okresný súd v Trebišove naparil obžalovanému úhrnný peňažný trest 15 tisíc korún a pre prípad, že by uvedenú sumu nazaplatil a vykonanie trestu zmaril, uložil mu aj náhradný trest - 4 mesiace basy. František T. sa proti verdiktu odvolal na Krajský súd v Košiciach, ten však jeho odvolanie zamietol ako neoddôvodnené. Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
