presne vám určená rubrika, kde môžte nazrieť do súkromia osobností.
Košice - Vzťah k umeniu zdedil riaditeľ Štátneho divadla Peter Himič po otcovi, niekdajšom primášovi folklórneho súboru VUS Jánošík a všestrannom hudobníkovi. Hoci si dodnes občas zahrá na akordeóne, zlákala ho divadelná múza. Prvé herecké skúsenosti získal už ako študent gymnázia.
"Hral som v študentskom divadle. Kolegyňa Danka Javorská raz priviedla profesora Karola Horáka, aby sa na mňa pozrel. Zapáčil som sa mu a zobral ma do študentského divadla pri Filozofickej fakulte. O dva roky som už vyhral Akademický Prešov, získal som cenu za najlepší herecký výkon a recitáciu poézie. Neskôr som dokonca hosťoval v DJZ v predstavení Mária Stuartová," prezrádza Peter Himič.
S kamarátom Michalom Hudákom sa síce prebojovali do posledného kola talentových skúšok na VŠMU, ale to bolo všetko. Napokon na prešovskej filozofii vyštudoval kulturológiu. Dnes je na rovnakej škole pedagógom. Prednáša úvod do teórie dramatických umení.
Manželka Helena bola jeho študentkou. Objavil ju ako člen poroty na recitačnej súťaži. Spoločné záujmy im ostali doteraz. Obaja majú radi divadlo a sú pedagógmi. Hoci nežnejšia polovica viac inklinuje k tancu a kedysi bola dokonca horolezkyňou. "Ja som ju mohol iba čakať dolu pod kopcom v bufete, lebo mám z výšok závraty. Nemôžem dokonca ani len sedieť v divadle na galérii. Nieto ešte lezenie po horách. Celý život som najvyššie býval na druhom poschodí," priznáva sa.
Vraj nie je nijaký športovec. Jediný šport, ktorý uznáva, je bicyklovanie. Ale aj to s mierou. Najväčším relaxom je pobyt na rodinnej chalupe v Sigorde. Rád si tu vždy oživí spomienky na zopár študentských flámov. Pôžitkárskych nerestí, týkajúcich sa žalúdka, sa musel vzdať aj kvôli zdraviu, ktoré ho prestalo istý čas poslúchať. Neduhy však nejaké ostali. Občas je vraj lenivý.
Priznáva, že domáci majster z neho nikdy nebude. Nedokáže ani vymeniť poistku. Manželku si váži aj preto, že mu jeho slabosť nevyčíta. K jeho koníčkom patrí spánok. Chvíle keď môže celý deň preleňošiť v pyžame v kruhu rodiny, priam zbožňuje. Hoci je ich málo.
Syn Vratko oslávi na Jána druhé narodeniny. Jeho otec je zástancom veľkej rodiny. Želal by si najmenej štyri deti. Keďže do Košíc presídlili z Prešova, v rodine chýbajú obidve babičky. "Zišli by sa," tvrdí. Málokedy sa mu totiž so ženou naskytne príležitosť ísť spolu spoločnosti, alebo na premiéru.
Príjemný hlas požičiava Peter Himič zahraničným filmovým hrdinom. Nemá rád detektívky, hoci ich občas dabuje. Na nočnom stolíku má teraz poľské divadelné hry, keďže košické divadlo nadviazalo spoluprácu s Rzesovom. Poľská literatúra sa mu páči. Času na beletriu mu ostáva málo. A keď si ho predsa len urobí, číta hoci útlu knižku veľmi dlho. Preskakuje pasáže alebo sa vracia k už prečítaným. Teraz lúska poviedky Jeroma Klapku Jeroma s názvom 'Malvína z Bretónska'.
Väčšinu času mu však pohltí funkcia riaditeľa divadla. Vynahradí si to aspoň cez prázdniny. Kvôli synovi Vratkovi sa rodina vyberie do Chorvátska. Aby si trošku popravil zdravie, lebo v zime chorľavel. Dovolenkové leňošenie však Peter Himič znesie iba chvíľami, potom už radšej chodí a spoznáva krajinu. Aby videl čo najviac.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
