TV Markíza, dostali priestor na pôde STV, kde pripravujú pre najmenších divákov Bábovku. Sympatické duo sa nám podarilo vyspovedať v Poprade, na nedávnych oslavách Dňa detí.

Chutí vám viac bábovka, alebo kakao?

Adamec: Záleží na tom, ako ste to mysleli (smiech). V reále, ja osobne kakao vôbec nepijem, ani som ho nepil. Bábovku jedávam. Obrazne povedané, kakao dochutilo, napriek tomu, že chutilo až veľmi. Bolo treba jednoducho zmeniť pôsobisko. Žiadne veci netrvajú večne, tak sme sa jednoducho presídlili.

Máme tomu rozumieť tak, že vzťahy z Markízou skončili zmluvne, alebo nejako ináč?

Adamec: Odchod z Markízy nebol nútený. Zmluvne sme neboli nijako zaviazaní. Honoráre sme dostávali za reálne odrobenú reláciu, čiže de facto sme neboli ničím viazaní. Odišli sme naozaj slušným spôsobom a to tak, že sme vtedajšiemu generálnemu riaditeľovi Pavlovi Ruskovi oznámili náš úmysel a opýtali sme sa, koľko času potrebujú na to, aby sa zariadili. Padol termín dva mesiace. Takže k 31. 12. sme urobili posledné Kakao a odišli sme do STV.

Dôvody vášho kroku?

Adamec: Dôvody sú jednoduché. V podstate všetky veci okolo Kakaa začali byť trocha okukané. Mali sme pocit, že potrebujeme zmeniť pôsobisko a začať robiť aj iné veci.

Veci začali byť okukané smerom k divákom, alebo k vám?

Adamec: Viete, každá vec má isté trvanie, má svoj vývoj a akonáhle pocítite, že smeruje nadol, treba od nej okamžite odísť, pretože by to mohol divák poznať. Nie je to len otázka našej relácie, ale aj vzťahu televízie do relácie investovať. Kakao bolo potrebné trocha zrevitalizovať, pripraviť novú scénu.

Vaněk: Je pravdou, že na tieto kroky sa nenašli peniaze, takže aj to boli dôvody na odchod z Markízy.

Adamec: Nebol to však konflikt. Jednoducho sme si zrátali, že Kakao by už nešlo tam, kde by sme chceli. Takže sme ho skúsili preniesť a robíme ho aj naďalej. Teraz sa volá Bábovka.

Malí diváci Markízy však určite za svojimi miláčikmi smútia...

Vaněk: Stretávame sa s tým, ale pre deti stále ostávame kakaovníkmi a myslím si, že Kakao s nami putuje ďalej a nebránime sa tomu. Na televízore je taký gombík, ktorý sa dá prepnúť a ten, kto chce si ho prepne na iný kanál a nájde si nás.

Takže, ako sa vám pracuje v STV?

Vaněk: Pomerne dobre. Máme tam to, čo sme v Markíze nemali. Máme bohatý servis, nemusíme sa o nič starať. To znamená, že vymyslíme a dodáme scenár a mašinéria v STV začínajúc rekvizitami, končiac kostýmami je tak bohatá a funguje tak dobre, že to, o čo sme sa v Markíze museli starať my, teraz odpadá a práca je pohodlnejšia.

Z STV to nevyzerá najružovejšie. Nechystajú sa "škrty" aj v Bábovke?

Vaněk: Žiaľ, neviem, čo sa v STV deje. Našu Bábovku si však strážime.

Adamec: To je aj výhoda externistov. My sme vždy, ako samostatná skupina. O chod televízie sa nezaujímame. Dodávame program a dodávame ho pre tú televíziu, ktorá je ochotná ho od nás kupovať. Samozrejme, že registrujeme z tlače, že v STV to nevyzerá najružovejšie, ale s tým nič nenarobíme.

Tvoríte programy pre deti. Ak sa spätne pozriete na vaše detstvo, myslíte si, že dnešné deti prichádzajú o isté okamihy, ktoré ste prežívali vy?

Adamec: V podstate neprichádzajú o nič. Detstvo je svojím spôsobom krásne a je také, ako si ho dieťa, za pomoci rodičov zariadi. Za našich čias naši otcovia sentimentálne spomínali, aké mali krásne detstvo. O nás hovorili, že máme starú bačkoru, lebo vyrastáme na sídlisku.

Vaněk: My sa presne teraz dostávame do pozície našich otcov, kedy hovoríme našim deťom, jéj, aké to bola krásne stavať si s bandou bunkre a liezť do kanálov, hrať guľky. Je pravdou, že dnešné deti toto nemajú. Majú však iné.

Adamec: Chodia po svete, čo sme my s rodičmi nemohli. Neboli možnosti. Moja dcéra má pochodenú takmer celú Európu, celé Slovensko, čomu som veľmi rád.

Deti sú nevyspytateľné bytosti, určite vás neustále prekvapujú, no napriek tomu sa vás opýtam, čím vám detský divák "vyrazil dych"?

Adamec: Nedávno ma prekvapilo jedno dieťa pri našom vystúpení v Bratislave. Na pódiu ich totiž bolo viac a my sme z hrôzou zistili, že jedno sledovalo program z dvoma prstami strčenými v elektrickej zásuvke. Ihneď sme všetkých z pódia spratali (smiech).

Vaněk: Mňa prekvapila moja dcéra, keď sme spolu z manželkou raňajkovali a nahodili sme tému o tom, čo je v živote najdôležitejšie. Snažili sme sa hravou formou našej ratolesti opýtať, čo je pre ňu v živote najdôležitejšie. Samozrejme, že sme naivne očakávali odpoveď typu, mamička a otecko. Ona však vyhlásila, že najdôležitejšie je jedlo a to bol pre nás šok. V snahe napraviť svoju chybu neskôr odznelo, že dôležité sú peniaze. Takže hodnoty sa trocha posúvajú.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.