vody, u niektorých druhov rastlín až o 60 percent.
Srdcom celého zavlažovacieho systému je elektronický senzor, ktorý sa pripevní na list rastliny a s presnosťou do jedného mikrometra meria jeho hrúbku. "Hrúbka listu závisí od množstva vody v rastline," uviedol Jehošua Šaron z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme pre odborný časopis New Scientist.
Ak je list príliš tenký, rastline hrozí vyschnutie, ak je príliš hrubý, je nadmerne polievaná. Obidva stavy sú pre rastlinu záťažou, ktorá sa prejaví na úrode. Inteligentný zavlažovací senzor vysiela podľa hrúbky listu signál mikroprocesoru, ktorý reguluje polievanie.
Na rozdiel od doterajších systémov, ktoré rastliny zavlažujú len periodicky, izraelský systém sa stará o kontinuálne zásobovanie vodou, pričom sa reguluje len intenzita jej prítoku. Prvé štúdie ukázali, že tento systém funguje úspešne. Napríklad úroda grapefruitov sa zvýšila o 15 percent pri spotrebe vody nižšej o 40 percent. Množstvo dopestovaných korenín stúplo síce len o päť percent, ale spotreba vody klesla o 60 percent. Absolútnym rekordérom sú paradajky: pri 35-percentnej úspore vody stúpla úroda o 40 percent.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
