Košický DOWNER nikdy nehrá na Playback

Tak ako aj v predchádzajúcich číslach, aj dnes pokračujeme v predstavovaní súťažných kapiel SLOVAK ROCK CAMP-u 2001. Ako šťvrtá v poradí vystúpi 23.

júna v košickom Amfiteátri domáca rocková kapela DOWNER. Ich publikum ju pozná hlavne z koncertov v kluboch, ako aj z každoročného Rokoka na Hlavnej ulici. Svoju vôbec prvú spoločnú skúšku si odkrútili ešte niekedy v roku 1996. V aktuálnom zložení hrajú len posledný rok. Roman Ružbašan spieva a hrá na doprovodnej gitare. Dávid Nagy, ktorému už skoro nikto nepovie ináč ako "Pedro" zas zaobstaráva basové linky. Prakticky polovica rodných Košíc ho už pravdepodobne na kilometer hneď pozná podľa jeho dlhočizných kučeravých, originál, blond vlasov... Zostavu ešte vhodne dopĺňa bubeník Jozef Zima a sólo gitarista Šaňo Sallár, ktorý má na starosti aj vokály. Roman, Pedro a Šaňo boli spolužiakmi na Obchodnej akadémii a bola to práve muzika, ktorá ich spolu s Jožom spojila a zblížila. Zaujal ich názov jednej grungeeovej skladby od Nirvany, ktorá je ako jediná na dvoch albumoch a volala sa práve "Downer". Srdcovými záležitosťami pre nich však už asi navždy zostanú klasické rockové legendy ako Deep Purple, Led Zeppelin alebo nenapodobiteľný velikán Jimmy Hendrix. "Hráme pocitovú hudbu, ktorá ide sama z človeka ako takého. O tom čo si myslí. O slobode, o radosti a o všetkom, čo sa tu okolo deje. Je to životný postoj. Chceme ľuďom niečo dať. Aby sa mali aspoň tak dobre, ako sa máme my. Lebo my si myslíme, že nikdy sme sa nemali lepšie ako teraz, keď veľa koncertujeme a hráme," hovorí Roman o inšpiráciach ich vlastnej produkcie. Hudbu aj texty sa snažia robiť všetci spolu a to pre ľudí od 2 do 200 rokov. Keďže podľa ich slov, každý dá do piesní svojho "ducha", tak dokopy je to vždy pravý Downer. Ako jednej z mála našich skupín sa podaril lišiacky kúsok a v auguste si zahrajú v jednom z prestížnych rockových klubov vo Viedni. "Manažérky klubu sme sa pýtali, či musíme hrať v angličtine, alebo či môžeme aj v našom materinskom jazyku. Ona nám bez debaty povedala, že bude len rada ak zaspievame po slovensky. Bude to pre nich zaujímavé a pestré. Asi aj preto, že tam chodia hrať kapely z celého sveta a všetkých hudobných žánrov. Jeden deň je tam Jazz, druhý blues, tretí soul, štvrtý funky a piaty rock. Takže sa nám to nakoniec podarilo vybaviť. Je to česť pre nás hrať v takom meste hudby, akým Viedeň nepochybne je," vysvetľuje Pedro priebeh vybavovania rakúskeho koncertu. Pred týmto vystúpením však Downer absolvuje dôležitú previerku práve na už spomínanom SLOVAK ROCK CAMP-e 2001. "Veľmi sa tešíme na túto akciu, keďže si myslíme, že to bude perfektný deň mnohých vystúpení. Dúfame, že vyjde počasie a bude to potom super. My však tento koncert neberieme ako súťaž, ale ako zábavu a fakt, že si ideme zahrať pred naším publikom. Pripravili sme aj malé prekvapenie, zahráme jednu prevzatú skladbu na počesť slávnej legendy. Aj v budúcnosti pôjdeme hrať všade, kam nás zavolajú. Nikdy však nie na playback. Pretože to už by bolo divadelné predstavenie a nie hudba. Kľudne by nám potom mohol nahrať gitaru taký Henry Tóth a ja by som sa potom tváril, že to hrám ja. To nie je pre nás. Nešli by sme ani keby nám núkali milión korún!," dodáva Roman o pomerne radikálnom postoji k neživému vystupovaniu.