Po čudných lustráciách na federálnom vnútre dorazila z Česka ďalšia šoková zvesť: Na Morave objavili šialenú kravu.
Je ešte v živej pamäti, ako naši politici spolu s českými a ďalšími susedmi zúrivo protestovali, keď Európska komisia strčila celý Visegrád do skupiny číslo 3, teda "vysokorizikovej" ohľadom potenciálneho výskytu "choroby šialených kráv". Kriky nebrali konca, veď išlo o vývozy do EU, v hre boli odbytištia a zisky agrokolchozníckej loby.
Bláznivá dojnica z Jihlavy teraz tieto náreky definitívne uzemnila; zóna ohrozenia sa z pohľadu EÚ už nekompromisne posúva pár kilometrov k slovenským hraniciam. Reči sa už nepovedú o tom, že v ktorej "rizikovej" skupine skončíme, ale o koľko miliárd nás česká krava možno pripraví. To, že sa naše dobytky údajne nevykrmujú múčkou zo svojich rodičov a celkovo sa stravujú zdravšie, už nie je téma. Môžeme mať od včera proti ČR zavedené všetky "mimoriadne opatrenia" (ku ktorým sa, mimochodom, Kadlečíková vyjadrila, že "už neovplyvnia riziko zavlečenia"), nič nepomôže - sme v epicentre nákazy, alebo jej najbližšia periféria.
Tým či oným je ale napokon celá EÚ. Euroveterinári už dávno vedia to, na čo v piatok prišiel jeden zdesený český politik: "V prepojenom svete sa o jihlavských kravách rozhoduje na škótskych pastvinách". Samozrejme, ono to funguje aj pre kravy slovenské či rakúske, a aj obrátene. Ochrana EÚ však ani tentokrát asi nezohľadní iba diagnózy veterinárne, ale najmä politické. Ak sa teraz napr. Rakúšania hotujú zatvoriť brány hovadám nielen českým, ale aj našim, dá sa s ich obavami súcitiť, ale zároveň aj schuti cez slzy zasmiať. Predsa len toť nedávno v zime otriasali Rakúskom škandalózne zistenia, že vo veľkochovoch sa ošípaným k lepšiemu tráveniu primiešavali aj (pre ľudí) smrteľne škodlivé psychofarmaká. A podobné praktiky aplikovali susedia aj na hydinárskych farmách...
Slovensko, ktoré je mocensky zatiaľ euronulou, asi na ochranárske šachy v kauze českej kravy dosť doplatí. O tom bude domáca diskusia, ktorej ťažisko asi povedie cez sofistikované scenáre agropodnikateľov a ich politickej "ochranky", ako "vykoumať" čo najefektívnejšie odvetné opatrenia tak, aby sme v križovaní nových embárg a bojkotov čo najmenej stratili, prípadne ešte aj čosi získali. Zadanie to bude asi nadľudské, veď s istotou sa dá počítať s ďalším prudkým poklesom spotreby hovädzieho, a stopercentne s nedostatkom peňazí. Vyzerá úplne reálne, že o chvíľu začnú v Česku pracovať jatky na tisícpercentný výkon a "domov můj" osvetlia plamene, ohlasujúce ďalší z hovädzích holocaustov. Čo sa však strhne u nás doma, keď nedajbože budeme musieť vybíjať celé stáda tiež, ak natiahnuté dlane slovenskej agroloby sa už dnes týčia k nebesám?!
Apokalyptické vízie, ktoré družstevníci začnú tak či onak šíriť, by nemali odohnať zo zreteľa to základné. Už keď planuli dobytčie hranice v Británii (a neskôr pri slintačke-krívačke aj na kontinente) a celá Európa sa klepala hrôzou z BSE, sme napísali, že kľúčom nie sú rozpočtové refundácie, ale totálna reforma prístupu k pôdohospodárstvu ako sektoru. Hrôza z "Creutzfeld-Jakoba" vyústila v Európe do už pomaly jednomyseľného súhlasu v tom, že BSE je obrannou reakciou prírody na abnormálny systém "živočíšnej výroby". Tá sa premenila na regulárne priemyselné odvetvie, opomínajúc, že "výrobným materiálom" sú živé tvory. Veľkoprodukcia mäsa, mlieka, vajec, priniesla zvieratám nesmierne utrpenie. Konzumácia vlastných predkov pomletých v mäsovokostnej múčke, odkiaľ prenos na ľudí pochádza, je iba nepatrným zlomkom z mnohých zvráteností tejto nezmyselnej intenzifikácie "pôdohospodárstva".
Môže sa zdať paradoxné, že hrôzy veľkochovov nepopisujú ani tak profesionálni ochrancovia zvierat (tí spravidla končia u psích útulkov), ale liberálni ekonómovia. Má to však hlboko logické jadro - príčiny totiž neležia v samotnej globalizácii ani akejsi vrodenej nenásytnosti konzumentov, ako tvrdia mnohí, aby odviedli pozornosť. Zvieracia apokalypsa nezačína vo zvyšujúcej sa kapacite mraziarenských boxov, tá je až sekundárna. Primárne sú egoistické záujmy samotných výrobcov a predajcov, ktorí cez svoje lobistické združenia, najvplyvnejšie a najnenažranejšie v celej Európe, tlačia politikov do privilegizovania ich biznisu práve poukazom na zvyšujúcu sa objednávku. Zvýšený konzum je preto iba dôsledkom, nie príčinou. Z tohto bludného kruhu musia politici konečne vystúpiť - áno, aj za cenu takej "hrôzy", že potraviny budú o 30-50 percent drahšie a polovica súčasných farmárov si bude musieť hľadať iný, ľudskejší džob.
Tak vyzerá absolútne zásadná reforma, ktorú musí EU - a s ňou aj kandidátske krajiny - podstúpiť. Terajšia poľnohospodárska politika na celom kontinente je totiž perverzná nielen ekonomicky a morálne, ale - a to je posolstvo šialených kráv - aj biologicky. Šialené nie sú kravy, ale systém preferujúci úzku vrstvu agropodnikateľov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
