tvrdím, že je to neopísateľný pocit. Môžete obdivovať prírodu, cítiť ju, zastaviť sa, kde chcete, v meste, na dedine, pri vode, pri obrovskom strome, pri obecnom úrade," hovorí 52- ročný Trebišovčan František Karaffa, na okraj svojej zatiaľ ostatnej cyklistickej púti za zaujímavosťami a ľuďmi Zemplína. Počas piatich tohtoročných májových dní navštívil 78 miest a obcí Zemplína, 12 miestnych častí a niekoľko menších lokalít. Z každej obce, ktorú navštívil, má pečiatku obecného úradu. Najazdil 392 kilometrov a pritom vnímal svet okolo seba. "Nejako zvlášť som sa na túto túru nepripravoval, lebo z minulosti mám dosť skúsenosti. Všade, kde som sa objavil, vítali ma, želali veľa šťastia a lúčili sa s úprimným pozdravom," hovorí František Karaffa. Čo hovorí jeho denník?
I. etapa Tušicko - Zbudzianska
Z Tušíc popri Ondave šliape do pedálov až do Rakovca nad Ondavou, odkiaľ sa vydáva lesnou cestou cez kopec Kozák a mieri do obce Lesné. Po kvalitnej "osemnástke" ide do Nacinej Vsi a zabočuje smerom na Vybuchanec. "Do Pustého Čemerného som išiel po najhoršej ceste, akú som na svojom putovaní zažil," spomína František Karaffa v zápisníku. Cez Strážske nabral kurz na Staré, kde sa zastavuje pri kaštieli. Nezdrží sa tu dlho, ale pokračuje k Zbudzi. Po pravici letmo zahliadol budúci závod na ťažbu soli. Etapu končí v Michalovciach.
II. etapa Ložínsko - Hatalovská
Je to zaujímavá trasa. Na jej začiatku bolo Literárne múzeum Pavla Horova v Bánovciach nad Ondavou. "Zvlášť ma upútala krásna príroda pri Ondave. V Oľchovskom lesíku si doplňujem zásoby pitnej vody z prameňa. Nie som sám, čerpajú z neho vodu desiatky ľudí. Škoda, že odteká nevyužitá," hovorí zápis v denníku.
III. etapa Drahňovsko - Krišovsko Lieskovská
Bol som na štátnej hranici s Ukrajinou. "Vo Veľkých Slemenciach som sa od obyvateľov dozvedel historku z čias, keď sa oddelila Podkarpatská Rus od Československa. Dopĺňa ju súčasnosť s hraničnou rampou, stĺpmi, drôteným zátarasom a signalizáciou. Je to niečo, čo nepatrí do tohto sveta a predsa je to pravda," zaznamenal si vo Veľkých Slemenciach do denníka František Karaffa. V tej časti Zemplína naráža na množstvo železničných prejazdov, ale všetky úspešne zdoláva. Táto etapa bola jednou z najťažších.
IV. etapa Pozdišovsko - Bajanská
Hneď pri štarte ho upútala 300-ročná lipa na dvore pozdišovského obecného úradu. Kvôli demonštrácii jej mohutnosti, sa ju snažili "objať"štyri Pozdišovčanky so starostom, ale nepodarilo sa im. František Karaffa neobišiel ani zákonom chránený areál Senianskych rybníkov. "V Krišovskej Lieskovej ma privítala starostka obce Barbora Šandorová. Sú tu veľmi úprimní ľudia, rád by som sa sem ešte raz vrátil," čítame v denníku
V. etapa Zalužicko - Trnavská
Po prvýkrát na putovaní ho sklamalo počasie. Pršalo a dul studený vietor, ktorý sa dral pod kožu. " Tak som si koniec môjho putovania nepredstavoval," konštatuje František Karaffa. "Okolo Zemplínskej šíravy je pracovný ruch. Vidno, že sa blíži sezóna. Nad Vinianskym hradom sa preháňajú ťažké mraky. Moja púť končí na Námestí osloboditeľov v Michalovciach. Navštívil som redakciu Zemplínskeho denníka a rozprávam sa s redaktormi o svojich dojmoch z cesty. Navrhli, že by som sa o ne mohol podeliť aj jeho čitateľmi. Súhlasil som," čítame na poslednej strane denníka cykloturistu, milovníka prírody, obdivovateľa Zemplína a jeho ľudí, a výborného človeka Františka Karaffu.
Text k foto 2:
Pozdišovskú lipu nedokázali "objať" ani štyri ženy so starostom (vpravo).
Foto: archív F.K.
Text k foto 3:
"Tam za mnou je už Ukrajina," hovorí František Karaffa
Foto: archív F.K.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
