Zabíjačka je pohľadom do zákulisia slovenských domácností

Poprad V poradí už štrnástou reprízou najnovšej hry Zabíjačka, sa domácemu, popradskému publiku predstavilo uplynulú nedeľu na scéne Závodného klubu

divadlo Commedia. V hre Dušana Dušeka, Fera Liptáka a Martina Šulíka, ktorú dramaturgicky upravil hlavný protagonista Commedie Vlado Benko, sa autori snažia nastaviť divákovi a možno aj sami sebe akési krivé zrkadlo medziľudských, rodinných a spoločenských vzťahov. Vlado Benko však namiesto dramatického poňatia stavil na komediálny žáner a dal vyniknúť nielen svojej postave otca, ale najmä Duškovi Kubáňovi, ktorý sa napriek neodškriepiteľnému faktu že je muž, bravúrne zhostil úlohy matky. Vlado Benko hovorí, že so Zabíjačkou mal od počiatku jasný zámer. Nechcel som to inscenovať, ako nejakú ťažkú sociálnu drámu. Skúsenosti nás naučili, čo divák berie a čo sa mu páči, hovorí šéf Commedie. Ženská úloha nebola pre D. Kubáňa žiadnou novinkou. V minulom roku stvárnil úlohu Anety, manželky Leona, vo Vianových Budovateľoch ríše. Commedia opäť stavila na silu dialógu. Ten vychádzal zo životných situácií. Nechýbali humorné repliky oboch protagonistov, osviežené miestnym dialektom Otca i matky. Režisér textu Zabíjačky uveril okamžite. Poznám tento kraj a tunajší spôsob života. Symbolika je tu veľmi silná, konštatuje V. Benko. Popradské publikum sa očividne bavilo. Škoda, že Vicent Jaš, v úlohe Jožka a hviezda divadla Commedia, Vladislav Vaľko, boli na pódiu prítomní iba fyzicky, resp. hudobne. Duško Kubáň ale tvrdí, že nikto si nedokáže pripáliť cigaretu takým spôsobom, ako práve Valko, aj keď s výnimkou samotného záveru, neprehovoril ani slovo. Commedia však napriek tomu zažiarila v plnom lesku. Hoci sa hru podarilo naštudovať za 50 hodín čistého času, problém bol s priestorom. Skúšali takmer všade. U Vlada (Benku - pozn. red.), doma, v kultúrnom centre, bývalých priestoroch Rádia Tatry a takisto nám vyšli v ústrety v liečebnom dome Helios na Štrbskom Plese, hovorí D. Kubáň. Divadlo Commedia, ktoré mimochodom vzniklo, aj keď pod iným názvom, v pamätnom roku 1968, rado by oslovilo vedenie mesta. Boli by sme veľmi vďační pánovi primátorovi, keby nám poskytol priestory v Spišskej Sobote, ktoré sú prekrásne a kde by sme boli schopní urobiť tri - štyri premiéry do roka, vyslovil presvedčenie umelecký šéf.