Policajného zboru v Košiciach JUDr. Jarmila Petrová.
"Odkedy som uvidela svetlo sveta, začala som pociťovať lásku ku zvieratám. Svedčí o tom i konzumovanie múch, na ktorých som si rada pochutnala ležiac, prípadne sediac v kočíku. Nech si však nik nemyslí, neboli opražené na masle, či so šalátom. Najviac som si zgustla na surových, čerstvo priletených a podľa tvrdenia rodičov som sa špecializovala na lienky," tvrdí policajná hovorkyňa, pričom hneď dodáva, že jej prvým zvieraťom bol vták. A veru nie hociaký!
"Ako malá som mala vulgárne nadávajúceho papagája. Volal sa Mišo a okrem toho, že si rád zahrešil, s obľubou konzumoval alkohol. Dostala som ho od jedného pána, ktorý ho naučil rôznym veciam. Strašne nadával, takmer za každou vetou si odľahčil rýdzo slovensky: kurva..."
Mišo neznášal telefonovanie a keď videl, že niekto rozpráva cez telefón, strašne sa rozzúril.
"Ďobal zobákom do pohárov a snažil sa týmto rachotom znemožniť akúkoľvek komunikáciu. To sa mu stalo osudným. V jedno popoludnie mama telefonovala, pričom Mišo opäť vyvádzal. Keďže nič nepočula, išla ho ukľudniť. Zahnala sa po ňom rukou, on jej nadletel, pričom dostal nešťastnú ranu. Spadol na zem a museli ho operovať. Operácia sa síce podarila, no pacient umrel."
Z "opitých" papagájov potom Jarmila Petrová prešla na psy. Prvého si kúpila s pomocou rodičov a babky, ktorí jej nastrádali nejaké korunky.
"Bol to maltézsky pinč, ktorého mi otec doniesol až z Chebu. Fena sa volala Anica a bola to skutočná krásavica. Vyhrávala súťaže po celej republike. Ach, nič netrvá večne, okrem mojej lásky k zvieratám. Tá je taká silná, že ešte dobre, že bývam v paneláku, inak by som domov dovliekla i slona," zastrája sa hovorkyňa, ktorej vôbec neprekáža, že má doma malý zverinec.
Prejdime však do prítomnosti. Policajná hovorkyňa sa teraz hrdí svojím rotvajlerom a yorkshirom.
"Moja milovaná rotvajlerka Mišela je veľmi prítulná. Mnoho ľudí si o nej nemyslí, že je maličký chrobáčik - tak ju totiž volám, keď je dobrá - no a hlavne keď sa postaví na zadné, je vyššia ako ja. Raz som stála na záhrade a videla suseda, ako beží v slipoch a motykou nad hlavou. Hovorím teda mužovi, ten sused sa asi zbláznil. On mi na to povedal, že mi to sused hneď vyjasní, veď ho naháňal môj pes."
Druhý rodinný psík je zase maličký a volá sa Rosza. Podľa pani Jarmily je to maličký inteligent zbožňujúci kuracinu a pohodlie.
"Jej telíčko je síce maličké, no srdiečko veľmi veľké. Pochopí ma viac ako ktorýkoľvek človek. Každé ráno ma v presne rovnakom čase budí."
Popri psoch si žena, ktorá referuje o kriminalite, potrpí aj na mačku - Cilku. Čierne mača so žltozelenými očami je vždy pripravené niekoho poškriabať, či pohrýzť.
"To súvisí zrejme so skutočnosťou, že vyrastá so psami. Mnohým rodinám by som dopriala podobné nažívanie, ako má naša Cilka s rotvajlerom. Keď ujdú zo záhrady cez plot, či potiahnu čosi voňavé a chutné z tašky, musím to vždy klasifikovať ako krádež spolupáchateľstvom. A potom nech niekto porovnáva zlé manželstvo príslovím, že žijú ako pes a mačka. V tomto prípade to skutočne neplatí."
Budúcnosti sa hovorkyňa nebojí, ba práve naopak, jej túžby sú také silné, že by si mohla niekedy zriadiť i malú zologickú záhradu.
"Prezradím vám, len nech sa to nedozvedia moji najbližší, tí totiž už mojej lásky k zvieratám majú niekedy dosť. Veľmi by som chcela opicu a hada. Raz som už dokonca reflektovala na inzerát, kde ponúkali opicu, stála však 15 000 korún."
Okrem spomínaných zvierat má dcéra Jarmily Petrovej i zajačika, toho však výlučne chová na záhrade.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
