výsledky. Pod čiernou vrstvou odhalili na severnej strane zahĺbené základové murivo šesťuholníkovej sakristie.
"Takýto tvar je v našich končinách ojedinelý. Väčšinou mali podobné stavby pravouhlý pôdorys. V súvislosti s týmto sa núka aj otázka: Čo bolo postavené skôr, objavená šesťuholníková stavba, alebo jednoloďový kostol? Už z prvej písomnej zmienky o Seni z roku 1249 je pravdepodobné, že už vtedy tu stál kostol. Historici budú musieť do budúcnosti vyriešiť tento problém, ktorý z objektov bol vlastne prvý. Či sa k roku 1249 môže viazať tento pôvodný, alebo naopak. Máme tu viaceré indície, ktoré nasvedčujú, že by to mohlo stáť pred tým ako centrálna stavba, ale na druhej strane je tu situácia , ktorá tomu nenasvedčuje," povedala nám archeologička Pamiatkového ústavu Marcela Ďurišová.
Datovaniu by mohli napomôcť aj archeologické nálezy. Tých zatiaľ objavii pomerne málo. Zopár črepov, ale aj kľúč, zrejme od dverí, ktoré spájali svätyňu so sakristiou. Pôvodný vchod objavili po odstránení nových omietok kalvínskeho kostola. V jednej z kultúrnych vrstiev zeminy bolo vyše dvadsať kusov medených mincí vyrazených v roku 1707.
Ak by vraj stavba bola postavená ako sakristia, je to dosť ojedinelé. Zatiaľ pátrali po niečom podobnom na území Slovenska, ale šesťuholníkový pôdorys má iba kaplnka v Holiči.
"Bližšie sme nič nenašli. V Čechách síce sú nejaké analógie, ale tie sa viažu až k baroku. A toto určite nemôže byť barokové, nálezová situácia o tom svedčí. Kolegovi Jánovi Krchovi, ktorý skúma pamiatku a má prehľad o maďarských historických prameňoch, sa podarilo nájsť jednu podobnosť. V okolí Pásztó bol naozaj postavený šesťuholník ako samostatný kostolík," dodala Marcela Ďurišová.
Výskum pokračuje ďalej aj preto, aby bádatelia a archeológovia z indícií urobili fakty. Na budúci týždeň zvolali archeologickú komisiu, aby si na všetky otázniky lepšie odpovedali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.