ktorých je mesto Prešov zastúpené, neboli doteraz akceptované. Preto prešovská radnica prostredníctvom vyhlásenia vyzvala predkladateľov zákona, aby ešte raz prehodnotili jej znenie. Podľa našich informácií právo na pripomienkovanie mala len štátna správa a tri mestá - Bratislava, Košice a Banská Bystrica. Ani ich pripomienky však v novej verzii, ktorú tento týždeň ministerstvo financií SR predloží do legislatívnej Rady vlády SR, neboli akceptované. Cieľom novely zákona 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách je vytvorenie právnych a ekonomických podmienok pre realizáciu procesu decentralizácie financií. Zároveň je súčasťou balíka zákonov súvisiacich s reformou verejnej správy.
Z pohľadu samosprávnych funkcionárov však novela potláča samostatnosť rozhodovania miest a obcí. Naopak, posilňuje právomoci ministerstva a vytvára priestor pre individuálne zasahovanie do ich hospodárenia. Prešovský viceprimátor Štefan Kužma (na obr.) včera novinárom vysvetlil najkritickejšie body návrhu novely. "Podielové dane, ktoré sa vyberajú v štáte a delia medzi obce a štát, boli doteraz príjmami samospráv. Novela navrhuje, aby to bol príjem štátu. To, čo občan zaplatí na dani už nebudú naše peniaze, ale príjem štátu a ten rozhodne koľko nám dá z doteraz najväčšieho reálneho príjmu. Novela paradoxne hovorí tiež o tom, že rozhodnutie o použití týchto prostriedkov je už v na rozhodnutí samosprávy, ale hneď v ďalšom odstavci hovorí, že štruktúru a spôsob rozdeľovania príjmov z daní ustanoví osobitný zákon. Jednoducho, prestaneme byť partnermi pre štát," uviedol viceprimátor Kužma. Ďalším odporujúcim prvkom v prezentovanej decentralizácii je pravidlo, podľa ktorého štát určuje mestám a obciam za akých okolností môžu čerpať úver. Teda aj to, koľko a na aký dlhý čas si môžu samosprávy požičať peniaze. Zároveň žiada, aby to vopred písomne preukazovali.
"Pravidlá sú veľmi prísne. Neverím, že niektoré väčšie mesto ich bude môcť splniť. V ďalšom paragrafe sa už hovorí o výnimke, ktorú môže ministerstvo udeliť v niektorých odôvodnených prípadoch. V praxi to bude znamenať, že ministerstvo rozhodne, kto si môže požičať peniaze a kto nie," vysvetlil ďalej Kužma a poznamenal, že taký princíp bude jednoznačne zvádzať k individuálnemu prístupu, klientelizmu a korupcii. Realita dnešných dní napokon naznačuje aj budúcnosť. Stačí, že na čele ministerstva bude reprezentant iného politického spektra, ako na čele mesta a už teraz sa dá predpokladať, ako sa bude pristupovať k odôvodneným prípadom. "O tom, čo potrebujú obyvatelia Prešova iste vedia viac nimi volení poslanci, ako úradníci v Bratislave. Veľmi vážnou zmenou bude aj to, že štát môže na mesto, ktoré nie je schopné v určenom termíne splatiť dlhy, uvaliť nútenú správu. Znepokojuje nás slovo môže. Toto slovíčko by nemalo byť v žiadnom zákone," argumentoval ďalej Kužma.
Ako príklad uviedol dlhmi zaťažené mesto tesne pred komunálnymi voľbami. Dňom nástupu by nový primátor či starosta nedokázal splniť záväzky, ale podľa novely už vtedy musí nové vedenie počítať s uvalením nútenej správy. V takom prípade sa komunálne voľby môžu stať obyčajnou fraškou. Stačí, aby ministerstvo nebolo spokojné s ich výsledkom. Väčšina samosprávnych funkcionárov v tejto novele vidí jasné obmedzenie doterajších právomocí. Podľa uvedených faktov nepôjde o decentralizáciu, ale jasné ovplyvňovanie hospodárskeho vývoja miest a obcí zo strany ministerstva financií a ministerstva vnútra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
