mapujeme dvadsiate roky v ČSR, zaujímala som sa o ekonomickú situáciu Košíc v tom období.
Košice, ale aj iné mestá mali finančné problémy, súvisiace najmä so splácaním dlhodobých úverov pochádzajúcich ešte z obdobia pred prvou svetovou vojnou, počas nej, aj po vzniku ČSR. V Košiciach to bola čiastka 11 miliónov 818 tisíc Kč. Mestské zastupiteľstvo táto ťarcha doľahla pred návrhom rozpočtu na rok 1924 a nový mešťanosta Dr. Pavol Novák, ktorý vyhral voľby vďaka návrhu programu rozvoja Košíc, považoval rozumný rozpočet za najdôležitejšiu súčasť mestskej politiky. Podľa jeho prvého námestníka Smrža by Košiciam pomohlo 33 miliónov (hoci aj nový úver), ktorým by sa splatili staré dlhy. Smrž povedal: "Magistrát je zajedno s Obchodnou a priemyselnou komorou v tom, že pomery sú neutešené. Je veľa úradníkov, málo škôl, dražoba. Treba podporovať miestnych obchodníkov a živnostníkov, bojovať proti dražobe, kontrolovať trhy, snažiť sa aspoň čiastočné zbaviť obyvateľstvo vysokých úrokov od pôžičiek."
Pre zaujímavosť som vybrala niektoré časti z vystúpenia mešťanostu Pavla Nováka na zasadnutí mestského zastupiteľstva, na ktorom rokovali poslanci o ekonomickej situácii Košíc a o návrhu rozpočtu na rok 1924. Všetky citované pasáže sú autentické, a preto dnes miestami archaické.
Mešťanosta vyzval poslancov k jedinému riešeniu: "Úplná sporivosť musí charakterizovať mestský rozpočet, ktorý by mal obsahovať iba tie najnevyhnutnejšie potreby. Našou povinnosťou je usilovať sa znížiť obecné prirážky, aby sme uľavili takmer neznesiteľné verejno-daňové bremená svojich občanov."
Mesto pociťovalo nedostatok finančných prostriedkov na každom kroku. Už vtedy si uvedomovali košickí radní dôležitosť udržiavania mestských budov, čo charakterizoval mešťanosta slovami: "Sú v najhoršom stave, lebo stále niet dosť peňazí a tie, čo mesto vyčlenilo, stačili iba na najnutnejšie opravy." Ťažko riešiteľná a neustupujúca bytová tieseň si vynútila prestavbu na núdzové byty na Peštianskej triede a šesť rodín si vlastnými silami postavilo núdzové byty zo stavebného materiálu, ktoré im poskytlo mesto. "Obťažujú nás ťarchy s ubytovaním dôstojníkov. Pristavaním aspoň dvadsiatich miestností ku jednej kasárni by sa pomohlo ich ubytovať" - navrhol mešťanosta. Poukázal aj na zlú starostlivosť úradníkov magistrátu o plynutie doby nájomných zmlúv na mestské budovy. Išlo aj o kasárne, ktoré patrili Košiciam. Vo všetkých, okrem Šarišských kasární už vypršali a vojsko ich užívalo bezplatne. Do rozpočtu na rok 1924 zahrnuli aj pol milióna korún na údržbu kasární, čo nie je veľa, ale v porovnaní so sumou, ktorú mesto dostávalo na základe platených zmlúv od štátu, na kasárne niekoľkonásobne doplácalo. Obrat by mal nastať aj v hospodárení mestských veľkostatkov, t. j. poľnohospodárskeho a lesného fondu. Lesy mali obmedzenú ťažbu, určenú lesohospodárskym plánom, schváleným ministerstvom, neprístupný terén, nedostatok dopravných prostriedkov, okrem koní. Aj s tými mali ťažkosti najmä v období väčších zrážok. Preto navrhol mešťanosta vytvoriť tzv. komunikačný fond, na ktorý by prispievali mestské píly tretinou čistého zisku a tiež vybudovať lesné prístupové komunikácie. Už na jar by sa malo vyťažiť desať tisíc kubíkov dubovej guľatiny prvej triedy. Pre košické mestské kone produkovalo krmivo poľné hospodárstvo, ktoré by malo podľa programu rozvoja zvýšiť výnosy. Ďalej navrhoval:
"Komisie by mali vypracovať plán opráv u jednotlivých cestovných telies, chodieb, parkov a prechádzok, tiež drevenú pokrytbu ulíc, ich čistenie a údržbu. Udržiavanie brehov Mlynského jarku Hornádu a ich udržiavanie aj v súvislosti s otvorením nových ulíc, s uličnými telesami a chodbami týchto, násypy, úpravy ciest do Gajdových kúpeľov aj okolia."
Mestu patrila aj hudobná škola. Jeho povinnosťou bolo starať sa aj o učňovskú školu a hľadať možnosti na rozšírenie počtu škôl, lebo v Košiciach ich bol nedostatok. Mesto malo aj také zariadenia, ktoré fungovali s pomocou dobročinnosti. Napríklad chudobinec - v bývalých husárskych kasárňach - na Majerskej ulici - pre 30 ľudí, útulňa pre nevyliečiteľne chorých na Peštianskej triede, Opatrovňa opustených dietok od 7 rokov. Dve "opatrovkyne", t. j. pracovníčky sociálneho oddelenia mali v miestnostiach ČSČK poradňu pre ochranu matky a nemluvniat, ale aj nemanželských detí od administratívnych vecí v prospech dieťaťa po sociálne dávky a zabezpečenie zdravotníckej starostlivosti. Nemajetných Košičanov liečili bezplatne mestskí lekári na preukaz, vystavený sociálnym oddelením. Týmto, aj starým občanom podávali stravu v ľudovej kuchyni. Mešťanosta navrhol poslancom, aby mesto zvýšilo starostlivosť o ľudí, ktorí potrebujú pomoc dôslednejšou evidenciou a kontrolou, ktorú by mala vykonávať komisia, zložená z úradníkov sociálneho oddelenia a mestskej organizácie ČSČK. Týkalo sa to aj rozdeľovania šatstva pre žiakov ľudovej školy a rozvážania varenej stravy pre deti trpiace na tuberkulózu v blízkom okolí Košíc.
Nový mešťanosta získal na svoju stranu poslancov a ako sa neskoršie ukázalo, aj občanov, ktorí považovali jeho program za ozdravný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
