uvádzať Bertoty. Nositeľom rodovej štafety sa stal jeho syn Egyd a v ďalšej rodovej štafete pokračoval Demeter a potom jeho syn Mikuláš. Po Mikulášovi sa pokračovateľom rodu stal Baltázar a práve on tvoril dôležitý medzník v histórii rodu Bertoty. V roku 1456 rod obdržal zriaďovaciu listinu na svoje majetky a na svete bol aj prvý spoločný erb rodov Frychy, Bertoty, Hedry a Širokay. Rod Bertoty sa rýchlo rozrastal a nepostačovali mu už priúzke bertotovské pomery. V 15. storočí rod získal rozsiahle lesy na Branisku. Baltázar Bertoty mal dvoch synov - Stanislava a Františka, ktorí sa stali významnými nositeľmi rodovej štafety.
Zeman Stanislav Bertoty získal významné postavenie v Šarišskej župe. V roku 1405 - 1522 bol podžupanom a v roku 1526 kapitánom Šarišského hradu stal sa priamym zakladateľom rodovej vetvy vo Fričovciach a umožnil členom rodu z Bertotoviec preniknúť do okolitých obcí Šariša. V tom čase odkúpil najmä od šľachtického rodu Frychy rozsiahle pozemky. Takto sa členovia rodu dostali do Fričoviec, Širokého, Križovian, Hrabkova, Raslavíc, Koprivnice a iných dedín, kde si zriadili svoje zemianske kúrie.
Druhý zo synov Baltázara - František Bertoty prostredníctvom svojho syna Emerika sa stal zakladateľom ďalšej a veľmi rozsiahlej rodovej vetvy, z ktorej členovia pôsobili v Spišskej, Zemplínskej, Gemerskej a Sobolčskej župe. Táto rodová štafeta sa po meči a praslici poprepájala s takými rodmi, ako boli Rákoci, Turzo a iné.
Najvýraznejší rozkvet zaznamenala rodová štafeta vo Fričovciach. Syn Stanislava Bertotyho - Martin (podžupan) a jeho syn Krištof (podžupan) už boli v plnom rozsahu fričovskými zemanmi. Z uvedeného obdobia pochádza prvá fričovská pohrebná kaplnka z roku 1571, ktorú dal postaviť Krištof Bertoty. Dodnes sa z nej zachoval len kamenný epitaf s erbom C.B. z roku 1577. Text na kamennom náhrobníku je ťažko presne identifikovať, ale dokazuje prítomnosť rodu v tejto obci a tiež to, že sú tam pochované významné osobnosti celého rodu a pravdepodobne aj gen. František Bertoty (1665 - 1710). Z fričovskej rodovej vetvy bolo veľa podžupanov Šariša, ale najvýraznejšou osobnosťou bol Valentín Bertoty, ktorý v roku 1623 - 1630 dal postaviť renesančný kaštieľ, ktorý sa stal ozdobou rodu a Fričoviec. Na jeho priečelí sa zachoval rodový erb V. Bertotyho, ku ktorému latinský text napísal Gabriel Bertoty v roku 1686. Po obidvoch stranách erbu je uvedené: "Unica diavitias domini benedictio donat sis pius et victus larga fluet." V preklade znamená: "Vlastníci blahorečia tomuto vzácnemu skvostu a chcú ho venovať spravodlivému, láskavému a rodičovskému živobytiu, ktoré by oplývalo bohatstvom a štedrosťou."
Pre úplnosť spomeniem aj negatívnu osobnosť rodu, ktorým bol istý Ján Bertoty zo začiatku 18. storočia. Preslávil sa ako hazardný hráč a obľuboval ľahtikársky život. V núdzi predal kaštieľ za 50 forintov, ktorý potom neskoršie s pomocou iných šľachticov pre rod naspäť odkúpil jeho syn Mikuláš Bertoty (podžupan) za 1000 forintov. Mikulášom sa aj končí pôsobenie rodu vo Fričovciach. Jeho dcéra sa vydala za baróna Dominika Ghillányho v roku 1760 a odvtedy ho ovládali Ghillanyovci.
Rod Bertoty vo svojej pôvodnej obci zapustili hlboké korene. Jeho potomkovia tam pretrvávali až do začiatku 20. storočia. Pozemky obce sa drobili medzi členov rodu do viacerých kúrií. Dokonca až na jedenásť. To bol aj dôvod, prečo sa tento rod z Bertotoviec nedokázal presadiť v Uhorsku, ale viacej sa presadzovali členovia rodu z iných lokalít. Bertotovci v obci nezanechali ani významnejšie historické pamiatky a tie čo ostali boli znehodnotené. Prítomnosť rodu v Bertotovciach pripomínajú len zbytky zemianskych kúrií a dva pamätníky pri kostole sv. Martina (Kornel 1836 - 1892, Béla 1856 - 1910 a Gaston 1809 - 1822).
Spomedzi najvýznamnejších členov rodu, ktorých pôvod je odvodený z Bertotoviec sa patrí spomenúť Františka Bertotyho (1665 - 1710). Bol to politik a vojak. Aktívne sa zúčastnil reformačného hnutia a bol vysokým vojenským hodnostárom kuruckých vojsk pod vedením I. Tökölyho. V roku 1687 bol postavený pred súd A. Caraffu a odsúdený do väzenia. Poprava ho vtedy minula. Potom v roku 1703 aj so svojim bratom Štefanom vstúpili do služieb F. Rákociho (1703 - 1711). Bol kapitánom Levoče a členom jeho senátu. V roku 1707 košických vicegenerálom a Hornouhorským hlavným kapitánom. Jeho starší brat Štefan slúžil v cisárskej armáde a zúčastnil sa viacerých bitiek s Turkami. V povstaní F. Rákociho II. bol kuruckým generálom a v roku 1707 sa stal kapitánom vojenskej pevnosti v N. Zámkoch, kde je aj pochovaný.
Medzi významných členov rodu patril Gabriel Bertoty, župan Spišskej stolice a mnohí z nich vysokí hodnostári na Spiši, v Zemplíne a iných stoliciach. Jeden pod menom Dr. Juraj Bertoty, ktorý je pochovaný na prešovskom cintoríne, bol hlavným žalobcom v známom židovskom procese z roku 1765, pod názvom "Kodeš z Orkucan".
Rod Bertoty by bol dosiahol významnejšie postavenie v Uhorsku, znemožnilo mu to jeho aktívne zapojenie do stavovských a reformačných hnutí v 17. a 18. storočí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
