spotrebitelia, ktorým neostáva nič iné, iba zaplatiť. V Levoči je situácia podobná. Levočská teplárenská, a. s. Levoča je dominantným dodávateľom tepla v Levoči už od roku 1997. Ako hovorí riaditeľ Levočskej teplárenskej, a. s. Levoča Peter Vanacký, spoločnosť, ktorá má dnes dvoch akcionárov mesto Levoču s 34-percentným podielom a rakúsku teplárenskú spoločnosť STEFE SK, s. r. o., so 66 percentnou účasťou, vznikla predovšetkým z nutnosti riešiť technické problémy zastaralého tepelného hospodárstva v meste. Filozofiou spoločnosti sú investície, ktoré v konečnom dôsledku vyriešili hneď niekoľko problémov. Vlani predstavoval obrat spoločnosti viac ako 30 miliónov korún. "Zastaralé a doslova schátralé tepelné hospodárstvo v Levoči bolo nahradené nadštandardným. Podarilo sa nám hydraulicky vyregulovať tepelné rozvody na všetkých sídliskách a vybudovať a nainštalovať celkom 58 odovzdávacích staníc na sídliskách Pri Prameni, Západ 1 a Západ 2. Tie v súčasnosti chýbajú už len v jedenástich blokoch. Vyriešilo sa aj automatické riadenie kotolní na sídliskách Západ 1 a 2," uviedol riaditeľ spoločnosti Peter Vanacký. Sporná cena za teplo, o ktorej sa dnes v Levoči hovorí, je podľa slov člena predstavenstva a ekonomického riaditeľa LT, a. s. v Levoči Ing. Miroslava Šimona spornou zrejme v porovnaní so Spišskou Novou Vsou a Popradom, kde sa cena za teplo pohybuje na úrovni od 303 do 306 korún za gigajoule. "Napriek tomu, že náš návrh na cenu za teplo bol vyšší, súčasná stanovená cena sa pohybuje vo výške 392 korún s DPH a 356 bez DPH. Aj keď sa hovorí a polemizuje o tom, že je to jedna z najvyšších cien, nie je to tak. Pokiaľ viem, v rámci Slovenska sú aj ceny, ktoré prevyšujú 400 korún," hovorí M. Šimon. Vlani vyprodukovala spoločnosť predpokladanú stratu vo výške 128-tisíc korún. Tá bola spôsobená predovšetkým nízkou cenou, ktorá nepokryla všetky náklady, súvisiace s teplom. V tomto roku by sa mala spoločnosť podľa predpokladov pohybovať v miernom zisku. "Bilancia je taká, aká je. Napriek dobrej technológii dosahujeme stratu. Škrtom cez rozpočet sú stúpajúce ceny za plyn, elektrickú energiu, cena nakupovaného tepla," konštatuje P. Vanacký. Pozitívom investícii, vynaložených na modernizáciu tepelného hospodárstva v Levoči, vo výške viac ako 40 miliónov korún, je v konečnom dôsledku pokles spotreby tepla na ústredné kúrenie. Kým v roku 1997 dosahovala priemerná merná spotreba úroveň 0, 726 GJ na štvorcový meter, v roku 2000 sa táto hodnota pohybovala na úrovni 0, 618 GJ. "Žiaľ, negatívnym dopadom je aj odbúranie štátnych dotácií, ktoré štát občanovi poskytoval. Za teplo musí teda v konečnom dôsledku zaplatiť toľko, koľko nás jeho výroba skutočne stojí," hovorí P. Vanacký. Aj napriek všetkým kladom ostáva občan tým nespokojným a večne doplácajúcim. Ani v Levoči tomu nie je inak. Faktom však je, že napr. ešte pred rokom 1999, teda v čase pred nainštalovaním odovzdávacích staníc, sa pohybovali straty na rozvodoch teplej vody na levočskom sídlisku Pri prameni vo výške 31 percent. "Bol to skutočne alarmujúci fakt. Teraz také niečo nie je možné a žiadne straty po trase nie sú prípustné," dodáva P. Vanacký.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
