Rimavská Sobota. Potvrdil nám to riaditeľ Hvezdárne v Rimavskej Sobote Pavol Rapavý. "Na pomenovanie planét existuje určitý systém. Pokiaľ sa nejaká objaví bez toho, že má pomenovanie, dostáva číslo. K právam objaviteľa patrí aj právo dať planétke meno. Tentokrát astronómovia oficiálne znenie nechali na nás. Je to z ich strany gesto na ocenenie našej práce, čo nás milo prekvapilo a potešilo," povedal P. Rapavý. Astronómovia podľa neho predpokladali, že názov bude mať súvislosť s mestom či významnou osobou z Rimavskej Soboty. "Rozhodli sme sa, že ju pomenujeme podľa mesta. Vie o tom už aj vedenie samosprávy a keď v októbri dostaneme osvedčenie, pripravíme malé krstiny planétky, pričom verejnosti predvedieme aj jej model," poznamenal P. Rapavý. Vysvetlil, že planétky majú svojský tvar a nakoľko ide o malé telesá, nedá sa to ďalekohľadom detailne zistiť. K trom či štyrom z existujúcich planétok sa v minulosti priblížila sonda, na základe čoho astronómovia predpokladajú, že väčšina z nich má jemne nepravidelný tvar a na ich povrchu sú krátery. Priemer planétky Rimavská Sobota sa odhaduje na 4 až 5 kilometrov. Astronómovia ju objavili náhodne pri nočnom pozorovaní z 15. na 16. augusta 1999 v západnej časti súhvezdia Vodnár. Na observatóriu v Ondřejove neďaleko Prahy pôvodne pozorovali blízkozemnú planétku 1998 QR 52 typu Apollo. Podľa prísnych pravidiel Medzinárodnej astronomickej únie môže dôjsť k pomenovaniu vesmírneho objektu až vtedy, keď sa spoľahlivo určí jeho dráha. Ako uviedol Július Slíž, jeden z členov Slovenského zväzu astronómov amatérov so sídlom v Rimavskej Sobote, planétka 20 495 Rimavská Sobota patrí k tým, ktorých dráha leží medzi Jupiterom a Marsom. Planétky s podobnými dráhami sa označujú ako rodiny a planétky typu Apollo majú dráhu, ktorá sa výrazne približuje k dráhe Zeme. V prípade Rimavskej Soboty nejde o prvú planétku, ktorej názov súvisí so Slovenskom. "Existuje pomenovanie Tatry, Skalnaté Pleso, ďalšie planétky nesú meno významných slovenských osobností," podotkol P. Rapavý. Planétky sú menšie telesá slnečnej sústavy obiehajúce okolo Slnka, pričom väčšina z nich sa pohybuje na dráhach medzi Marsom a Jupiterom. Najväčšia planétka Ceres má priemer len tisíc kilometrov. Rimavskosobotská hvezdáreň je v prevádzke od roku 1975. Jej pracovníci okrem popularizovania astronómie pracujú spolu s amatérskymi pozorovateľmi na programoch pozorovaní Slnka, zákrytov hviezd Mesiacom a meteorov a koordinujú národný program pozorovania meteorov. Vďaka zapojeniu amatérskych pozorovateľov aj z ďalších slovenských hvezdární sa slovenskí pozorovatelia dostali na popredné miesto v rámci celosvetového programu pozorovania meteorov.
Autor: jk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
