nechodia. Aj priebeh samotného výberu dodávateľa stavebných prác však sprevádza polemika. Ako sme už v našich novinách informovali, stavbu realizuje Stavoservis s. r. o. Pre krátky termín na jej realizáciu bol výber dodávateľa uskutočnený formou rokovacieho konania bez zverejnenia, kedy obstarávateľovi zákon umožňuje vybrať si dodávateľa priamo. Ako nás už pred časom informoval prednosta OÚ, kvôli transparentnosti nad rámec svojich povinností oslovili viacero firiem, najvýhodnejšou sa im napokon zdala ponuka Stavoservisu. Ako sme sa však dozvedeli, košické Inžinierske stavby (IS) ponúkali sumu o sedem miliónov korún nižšiu, čo je pre školstvo úctyhodný peniaz. V praxi môže znamenať opravené strechy na dvoch či troch ďalších školách.
Ako sa mohlo stať, že IS, konkrétne Závod 02, neboli vybraté, keď prišli s najlacnejšou ponukou? "Určujúcim kritériom pri výbere dodávateľa je cena. My sme ponúkali realizáciu stavby za 37,4 milióna korún," informovali nás obchodno-technický námestník Závodu 02 Ing. Milan Michalides a výrobný námestník Ing. Pavol Balonom. Stavoservis ponúkol cenu 44,2 milióna korún. "Okresný úrad požadoval odovzdanie stavby do užívania k 1. septembru a ukončenie celého diela k 15. októbru. Ukončenie diela sme deklarovali o mesiac skôr. Kým okresný úrad požadoval päťročnú záruku na stavbu, my sme garantovali desať rokov." Ako dodal Ing. Michalides, prekvapilo ich, keď zistili, že v obchodnom vestníku je uvedené, že bola na túto stavbu iba jedna ponuka, ako aj skutočnosť, že rozhodnutie okresného úradu o neprijatí ich ponuky nedoplnil aj dôvodmi. Tým pádom nemohli voči rozhodnutiu namietať.
Prečo stavbu okresnú úrad nezadal Inžinierskym stavbám? Po odpoveď sme zašli za prednostom OÚ Košice II Ladislavom Hermanom a referentkou pre verejné obstarávanie Darinou Čížkovou. "Dodávateľa vyberal tím odborníkov. Išlo o vedúcich niektorých odborov okresného úradu, zástupcu generálneho projektanta, hlavného architekta a zástupcu Stavoinvesty. Na neformálne rokovania bolo pozvaných päť firiem, kde boli oboznámené okrem iného s tým, koľko peňazí máme na túto stavbu pridelených," uviedla D. Čížková.
Navrhované ceny boli kalkulované na základe slepého rozpočtu. Projektant najskôr vypracuje výmer podľa aktuálneho platného cenníka, potom sa ceny zaslepia a dodávateľ navrhuje sám ceny na všetky žiadané položky. "Stavbu sme mali limitovanú 45 miliónmi. Niektoré firmy ponúkali vyššiu, čo sme kvôli limitu nemohli akceptovať. Potom tam bola jedna ponuka výrazne nižšia ako rozpočtované náklady. Podľa zákona o verejnom obstarávaní neobvykle nízka cena je taká, ktorá sa odlišuje od priemeru predložených ponúk o desať a viac percent. Pri koncipovaní tohto zákona sa vychádzalo zo skúseností z praxe. Rozpočtované náklady sú kalkulované na minimálne ceny z cenníka. Ak firma ponúkne o dve tri percentá nižšiu cenu, môže to byť tým, že vie nahradiť niektoré materiály lacnejšími a pod. Ak ide o desať a viac percentný rozdiel, hovorí sa už o špekulatívnej cene," vysvetlila D. Čížková.
Pri takejto cene sa môže stať, že dodávateľ následne rôznymi dodatkami postupne v priebehu realizácie prác cenu za dielo zvyšuje. Komisia je preto oprávnená ponuku neprijať. Ako sme si však v znení tohto paragrafu všimli, je v takýchto prípadoch povinná požiadať o vysvetlenie tejto ceny jej navrhovateľa. Opýtali sme sa D. Čížkovej, či tak komisia urobila. "Toto nebolo klasické vyhodnocovanie verejnej alebo užšej súťaže. Išlo o rokovacie konanie bez zverejnenia, kde sa robil prieskum trhu a následne sa rokovalo už iba s jednou firmou. Pri tejto metóde verejného obstarávania nie je potrebné striktne aplikovať tento paragraf 35," odpovedala.
Povinnosť tu nebola, ale možnosť áno... "Komisia rozhodla, že nebude žiadať vysvetlenie. Nešlo o desať, ale až o 17 percent. Považovali to pravdepodobne za jasnú vec."
Keďže pri neobvykle nízkej cene hrozí v reáli zvyšovanie cien dodatkami, zaujímalo nás, či sa nedá pri podpise samotnej zmluvy ukotviť, že ďalšie navyšovanie ceny nie je možné. D. Čížková povedala, že oni takto zmluvy postavené majú. Podľa nej však IS v svojej ponuke uviedli, že v prípade, ak sa vyskytnú nejaké práce navyše, tak sa budú uzatvárať iné zmluvné vzťahy, čiže dodatky navyšujúce pôvodnú cenu.
Podanie námietok na Úrad pre verejné obstarávanie zo strany ďalších firiem pri tejto metóde obstarávania podľa D. Čížkovej možné nie je. Môže sa dať len sťažnosť alebo podnet na prešetrenie. A prečo bolo vo vestníku uvedené, že bola len jedna ponuka? "Pretože pri rokovacom konaní bez zverejnenia sa rokuje a predkladá len jedna ponuka," poznamenala. To okolo je len prieskum trhu.
Či už sa prípadná sťažnosť IS na priebeh výberu dodávateľa na oficiálnych miestach potvrdí alebo nie, isté je, že na stavbe sa už tvrdo pracuje. A to aj napriek tomu, že sľúbených 45 miliónov od vlády uviazlo. Už minulý piatok mali byť pritom na účte, zatiaľ ale nedorazila ani koruna. "Krajský úrad z vlastných prostriedkov zatiaľ aspoň vyčlenil 2 milióny 450 tisíc korún. Z ministerstva pôdohospodárstva a školstva už mali byť údajne financie presunuté na ministerstvo financií. Nechápem, prečo ich zdržiavajú," povzdychol si prednosta OÚ Ladislav Herman. "Stavoservis si musel zobrať preklenovací úver. Pýtam sa akú hodnotu má uznesenie vlády, keď sa neplní?"
Prednosta Krajského úradu Štefan Vranovský kvôli tomuto problému lobuje v Bratislave, na osobnú návštevu Brigity Schmögnerovej sa chystá aj L. Herman.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
