i najvýchodnejší bod našej republiky. Mnohé z týchto miest sú verejnosti dobre známe, niektoré však menej a sú aj také, ktoré pozornosti ľudí akosi unikajú. V našej rubrike budeme postupne putovať východom a predstavovať vám tie miesta, ktoré skutočne stoja za to...
Slanské vrchy sú spoločne s Vihorlatom najznámejšími východoslovenskými vulkanickými pohoriami. Ako to už pri sopečných pohoriach býva, na ich úpätí, v miestach tektonických zlomov a hraníc s okolitými geomorfologickými celkami, sú časté výskyty studených, alebo teplých minerálnych prameňov. Inak to nie je ani v Slanských vrchoch, kde vznikli v minulosti viaceré termálne kúpele - Byšta, Borda a najznámejšie - Herľany. Svojej niekdajšej popularite, ktorá však časom upadla, vďačia aj európskemu unikátu - Herlianskemu gejzíru.
Pravda, hneď na začiatku treba povedať, že Herliansky gejzír nie je klasickým gejzírom, ako ho poznajú trebárs návštevníci Islandu alebo Kamčatky. Predovšetkým - bol navŕtaný umelo pri prieskumnom vrte v areáli kúpeľov v roku 1870, od roku 1873 má podobu gejzíru. Okrem toho, jeho voda je studená (18 stupňov Celzia), lebo sa nachádza v oblasti s ukončenou vulkanickou činnosťou.
Herliansky gejzír je teda "len" vrtom do artézskej panvy, ktorá leží približne 400 metrov pod povrchom. Nachádza sa na tzv. herlianskom zlome, pozdĺž tohto tektonického zlomu presakuje do hĺbky povrchová voda, ktorá vytvára prirodzený rezervoár - spomínanú artézsku panvu. Oxid uhličitý, ktorý vystupuje pozdĺž zlomov z väčších hĺbok, vodu nasycuje a preplyňuje ju. Po určitom čase nastáva pretlak a systém funguje ako gigantická sifónová fľaša - voda sa tlačí cez úzky navŕtaný otvor (má šírku len čosi viac ako 10 cm) na povrch a pripomína gejzíry, známe zo sopečne aktívnych oblastí.
Výdatnosť gejzíru za vyše 130 rokov postupne klesá, aj intervaly medzi jednotlivými erupciami sa predĺžujú. V súčasnosti sa opakujú raz za 32-34 hodín, dĺžka jednej je asi 25 minút. Pri erupcii dosahuje výšku 15 - 20 metrov, výdatnosť výveru predstavuje 25-30 litrov mineralizovanej vody za sekundu, čo kolíše v súvislosti s množstvom zrážok. Aj keď Herliansky gejzír už "nie je to, čo býval", podľa geologických výskumov, ak nedôjde ku nejakému drastickému zásahu človeka do systému jeho fungovania, nie je jeho samotná existencia v dohľadnom čase ohrozená. Pre turistov je však dobré, ak sa vopred informujú na infolinkách o jeho predpokladanej erupcii.
Herliansky gejzír, ktorý sa nachádza v bývalom kúpeľnom parku s výskytom vzácnych drevín, je od roku 1987 chránenou prírodnou pamiatkou. V čase najväčšej kúpeľnej slávy boli Herľany známe široko-ďaleko aj za hranicami, dnes sú tak trocha v ústraní. Stali sa však oázou pokoja v krásnom prostredí.
BEDEKER
Informácie o erupciách gejzíru: na telefóne infolinka 095/16984, na internete stránka www.gejzir.sk.
Prístup: Východiskami sú Košice, Prešov a Vranov nad Topľou. Z Košíc vedie cesta cez Bidovce (odbočka) do Herlian, jazdia sem aj autobusy SAD. Z Prešova je cesta trocha dlhšia, treba sa držať smeru Záborské - Tuhrina - Kecerovce a Herľany. Z vranovskej strany vedie asfaltka cez Vechec, Banské a Herlianske sedlo. Samotný gejzír ľahko nájdete na severnom konci obce. Do Herlian vedú aj značené turistické chodníky - zelená značka z Banského a modrá z Dargovského sedla.
Zaujímavosti okolia: Rankovské skaly, hrebeň Slanských vrchov, Dubnícke opálové bane, Dargovský priesmyk, Košice, Prešov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
