Otázka:
Môj strýko z otcovej strany nedávno ovdovel, vlastné deti nemá a chce, aby som sa stal jeho dedičom. Otec už nežije, ale strýko má ešte jednu sestru, s ktorou neudržiava vzťahy už niekoľko rokov. Dedila by v prípade strýkovej smrti jeho sestra alebo ja?
Zn.: Strýko a dedičstvo
Odpoveď:
Strýko nemá manželku ani vlastné deti, nežije s nikým v spoločnej domácnosti, preto dedič po ňom v tretej dedičskej skupine budú rovnakým dielom jeho súrodenci. Ak niektorý zo súrodencov nežije, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Vo vašom prípade by pri úmrtí strýka bola jeho zákonnou dedičkou jeho sestra a Vy ako dieťa poručiteľovho skôr zomrelého súrodenca Vášho otca. S Vami by však otcov podiel dedili aj ostatní Vaši súrodenci. Pokiaľ si však strýko želá, aby ste vy boli jeho jediným dedičom, nič mu nebráni spýsať vo váš prospech jeho závet, pretože neopomenuteľných dedičov, ktorými by boli jeho vlastné deti, nemá.
Otázka:
Sme už starší manželia a mienime ešte počas nášho života spravodlivo podeliť náš majetok medzi deti a vnúčatá. Zaujímalo by nás, aké sú aktuálne sadzby pri dani z darovania?
Zn.: Daň z darovania
Odpoveď:
Pri darovaní nehnuteľností sa daň z darovania vypočíta z ceny nadobudnutého majetku podľa obvyklej ceny v mieste a v čase darovania zistenej súdnym znalcom. Sadzba dane do hodnoty milión korún predstavuje u osôb zaradených do prvej skupiny jedno percento. Do prvej skupiny patria darcove deti a vnuci, rodičia a osoby príbuzné v priamom pokolení, tiež manželka. U osôb zaradených do druhej skupiny tvoria daň z darovaného majetku do výšky milión korún už tri percentá z nadobudnutej hodnoty. V tejto skupine sú súrodenci a deti manžela, ako aj jeho príbuzní v priamom rade. Príbuznými v priamom rade sú priami predkovia a priami potomkovia, napr. rodičia a deti, starí rodičia a vnuci. V tretej skupine, do ktorej patria ostatné osoby je daň z darovania sedem percent z nadobudnutej hodnoty do milión korún. Ak je nadobudnutá hodnota vyššia ako milión, daň progresívne stúpa.
Odkazy:
Zn.: Pracovný úraz
Základným spôsobom dokázania úrazu je záznam o pracovnom úraze. Nárok na odškodnenie pracovného úrazu však nezávisí len od toho, či zamestnanec úraz ohlási, alebo nie, či sa spísal alebo nespísal záznam o ňom. Stačí akýmikoľvek dôkaznými prostriedkami dokázať, že sa mu úraz stal, a to pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa. Pri odškodňovaní pracovného úrazu treba vychádzať zo zásady, že sa poskytuje náhrada skutočnej škody, ktorá je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Odškodňuje sa strata na zárobku počas práceneschopnosti, po skončení práceneschopnosti, náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a vecná škoda.
Autor: Pavol KISS
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
