Zachoval sa i recept z antického Ríma: potĺčené jadrá z orechov a uvarený mak sa uvarí s medom, posype čiernym korením, sezamovými semienkami, zmäkčenými medom. Ten bol totiž jediným sladidlom do čias, kým nevyužívali cukrovú trstinu. Stalo sa tak v 4. -5. storočí, kedy Indovia prišli na to, že zahustením trstinovej šťavy možno získať sladké kryštálky. Kým dospeli k výrobe cukru v Číne i Perzii, trvalo to ešte niekoľko storočí. Prostredníctvom Arabov sa dostal do Španielska, a v období križiackych výprav v 13. storočí, našiel cukor cestu aj do ďalších častí Európy, kde dovtedy ľudia nepoznali sladkosti. Sirupy používali len k potlačeniu trpkej chuti lekvárov a liekov. Po objavení sa cukru v Európe, nezačali ním plytvať. Naopak, bol vzácny a drahý ako koreniny, za ktoré ho tiež považovali. Do cukru obaľovali kúsky zázvoru, klinčeky, aníz a využívali ich ako predchodcov bonbónov, ale aj namiesto liekov na povzbudenie trávenia. Cukor predávali v minulosti iba v lekárňach, vážili v unciach po 30 gramov. Jeho vysoká cena klesla neskôr, keď sa začal používať na zaváranie ovocia i niektorých druhov zeleniny.
Známe boli dokonca i pralinky, ktoré sa najskôr dostali do obchodov s označením pralines. V 18. storočí výrobcov cukroviniek pribúdalo a svoje sladké produkty dodávali na trh, usilujúc sa o ich čo najlákavejšie balenie. Pritom nezabudli ani reklamný slogan: Naše bonbóny pomáhajú udržať zuby zdravé a krásne.
Autor: jn
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
