rýchloschnúci atrament by sa hodil ako náplň do plniaceho pera. Tento hustý atrament však perom nepretekal. Preto sa Biro rozhodol nahradiť kovový písací hrot svojho pera nepatrnou ložiskovou guľôčkou. Ako sa perom pohybovalo po papieri, guľôčka sa otáčala a naberala zo zásobníka atrament, ktorý sa potom odtláčal na papier. Tento princíp guľôčkového pera však nebol nový. Bol patentovaný už v roku 1888 Johnom J. Loudom na značenie kože, ale nebol komerčne využívaný. Biro po prvý raz patentoval svoje pero v roku 1938. V roku 1940 utiekol so svojím bratom do Argentíny. Tam si 10. júna 1943 nechal svoje pero znovu patentovať. Úradníka britskej vlády Henryho Martina, ktorý bol náhodou v tom čase v Argentíne, zaujalo, že Birove pero píše v akejkoľvek nadmorskej výške, pretože ho neovplyvňuje ani tlak vzduchu, ani iné atmosferické zmeny. Okamžite ho napadlo dať ho k dispozícii navigátorom v lietadlách. Britská vláda patent kúpila, a tak v roku 1944 sa pero značky Biro vyrábalo pre RAF. V Argentíne pero komerčne využívala Eterpen Company. V máji 1945 získala exkluzívne práva na Birove pero Evarsharp Co. a uviedla ich na trh pod obchodným označením Eversharp CA.
O mesiac neskôr chicagský obchodník Milton Reynolds toto pero uvidel v jednom obchodnom dome v Buenos Aires. Kúpil niekoľko kusov, vrátil sa do Spojených štátov a tam taložil firmu International Pen Company. Za štyri mesiace ignorujúc autorské práva Eversharp Co. začal predávať v New Yorku svoje pero pod označeným Reynolds' Rocket. Mal okamžitý úspech. Za prvý deň sa ich predalo za 100-tisíc dolárov. V Británii sa perá objavili v tom istom roku na vianočnom trhu od Miles-Martin Pen company. Počas štyroch rokov "prepisovačky" vytlačili z trhu klasické plniace perá. Potom ale ich predaj aj ceny rýchlo klesali. Ľudia sa nabažili tejto novinky a začali ho posudzovať reálne. Guľôčkové perá tiekli, vynechávali a neboli spoľahlivé. Perá, ktoré vyrábal Evershar zas nespĺňali to, čo sľubovala reklama. V roku 1948 ich cena klesla z 12,50 dolára na necelých 50 centov. Plniace perá sa opäť stali jedničkou. Reynoldsová firma zbankrotovala (1951). Firma Eversharp prežíval finančné problémy a snažil sa vrátiť k výrobe plniacich pier. Nepodarilo sa. V 60-tych rokoch úplne zanikla.
V januári 1954 Parker Pens predstavil svoje prvé guľôčkové pero Jotter. Písalo spoľahlivo a päťkrát dlhšie. Za necelý rok predal Parker 3,5 milióna pier (v priemeru za 6 dolárov za kus). V roku 1957 Eversharpov pád pokračuje. Jeho výrobu plniacich pier nezískal nik iný ako práve Parker. Ten začal v tom istom roku používať do svojich pier guľôčku z karbidu wolfrámu (u bežných náplní sa používa dodnes).
V roku 1950 začal predávať svoje perá aj francúzsky barón Marcel Bich. V roku 1953 založil spoločnosť BiC a v ďalších rokoch založil aj druhotné podniky BiC Italy, BiC LAFOREST Spain, BiC Brazil a BIRO Swan Ltd England. Koncom 50-tych rokov tak ovládol až 70 percent európskych trhov. Od roku 1960 sa stáva vlastníkom newyorskej firmy Waterman Pen Company a predáva na severoamerických trhoch svoje perá za 29 - 69 centov. BiC úplne ovládol trh. Parker a ostatné spoločnosti sa museli uspokojiť iba s malým trhom plniacich pier a drahých typov guľôčkových pier.
Dnes sa z modernej verzie Birovho pera značky BiC Cristal denne predá po celom svete asi 20 miliónov kusov.
Napriek všetkým týmto výnimočným úspechom tu história guľôčkového pera nekončí. Už počas jeho vývoja sa "odštiepilo" keramické pero (roller). To vyplnilo medzeru medzi klasickým plniacim perom a guľôčkovým perom. Získalo tak výhodné vlastnosti oboch: ľahkosť v písaní po plniacom pere a jednoduché ovládanie po guľôčkovom pere. Kovovú guľôčku bolo potrebné nahradiť keramickou (väčšia tvrdosť než karbidová a bezproblémová korózna odolnosť) a náplň atramentom.
Dnes sú však aj takí výrobcovia, ktorí kombinujú guľôčkové pero s ostatnými pracovnými nástrojmi (ceruzka, značkovač,...). Objavili sa aj perá kombinované s vysoko svietivými diódami, s ktorými je možné písať v tme a svietiť si viac ako 300 hodín. Zrejme až budúcnosť ukáže, čo je móda a či reklamný trik a čo ozajstný prínos.
Autor: jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
