žraloky, niekoľko sto až tisíc. Sú rozmiestnené v radoch, za každým pracovným zubom je náhradný pripravený namiesto opotrebovaného. Obojživelníky majú v ústach množstvo drobných zúbkov, sú to však len zrohovatené výrastky čeľustí. Rovnakého pôvodu sú zubovité útvary na čeľustiach korytnačiek. Krokodíly však majú už pravé zuby vklienené do čeľustí. Vtákom zuby chýbajú, ich funkciu nahradzuje tvrdý rohovinový okraj zobáka.
Zuby cicavcov sú prispôsobené výžive, prípadne ďalším funkciám. Primitívne hmyzožravce a netopiere majú ostré, špicaté a málo diferencované zuby určené na uchvátenie a usmrtenie koristi. Vývojovo dokonalejšie cicavce majú chrup zložený z niekoľkých typov zubov, pri rôznych systematických skupinách odlišne vyvinutých. Pri niektorých skupinách zuby druhotne ako nepotrebné zanikli. Bezzubé sú mravčiare, ktoré sa živia mravcami a termitmi, aj im spôsobom života a potravou podobné šupinavce. Bezzubé veľryby, majú namiesto zubov v ústach veľké množstvo, aj vyše 800 kostíc. Kostice sú rohovinové lišty uložené lamelovito, fungujú ako cedidlo na zachytávanie potravy - drobných morských živočíchov.
Základná stavba chrupu cicavcov pozostáva z predných rezákov (incisivi), za nimi nasledujú očné zuby (canini), potom črienovce (raemolares) a nakoniec stoličky (molares). Hlodavce majú rezáky pozmenené na hlodavé zuby. Hlodáky sú dlátovitého tvaru, oblúkovito zahnuté, stále dorastajú, obrusujú sa pri ohryzovaní potravy. Nezvyčajné sú tým, že sklovina pokrýva len ich prednú časť.
Mohutný chrup šeliem obsahuje všetky druhy zubov, osobitne silné sú očné zuby, špicaté tesáky. Mrož svojimi polmetrovými klami rozrýva pri hľadaní potravy morské dno. Pomáha sa nimi dostať sa z vody na ľadovú kruhy a bráni sa pred nepriateľmi. Plochými stoličkami mliaždi schránky lastúrnikov, ktoré sú jeho najobľúbenejšou potravou. Uškatce a tulene používajú kly na lov potravy pri krvavých súbojoch v čase ruje.
Kopytníkom rezáky slúžia na odtrhávanie rastlín. Zuby a stoličky črienovcov sú prispôsobené na žuvanie, sú to akési miniatúrne mlynské kamene. Žuvaciu plochu každého z nich zväčšujú slučky zubnej skloviny.
Najkurióznejšie sú zuby slonov. Slon ich má iba šesť horné dva rezáky sú kly, dosahujúce až poldruha metrovú dĺžku. Zvyšné štyri sú stoličky, sú to mohutné zuby, rozmermi a tvarom pripomínajú tehlu. Slon nimi každý deň spracuje desiatky kilogramov trávy, konárov a ovocia. Žuvaním sa stoličky opotrebovávajú. Mladému slonovi vypadne obrúsený zvyšok prvej stoličky po troch rokoch. Druhá stolička vypadne v 6-7 rokoch, zatiaľ za ňou vyrastá tretia. Nové zuby narastajú zozadu a vytláčajú starý zub smerom dopredu, tým sa slon líši od ostatných cicavcov. Ďalšia výmena zubov nastáva v 5., 9. a 15. roku života. Šiesta stolička začne narastať asi vo veku 33 rokov a vydrží približne do 50-55 rokov. Posledná výmena zubov ohraničuje trvanie života slona, keď sa tieto stoličky obrúsia nie je viac schopný rozžuť potravu a uhynie hladom. Každá nová stolička je o niečo väčšia ako predchádzajúca, tie posledné sú 40 cm dlhé a 10 cm široké, ich žuvacia plocha je rekordná - 400 centimetrov štvorcových.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
