a to nielen podľa toho, ako sa človek cíti, ale najmä akých mentálnych, psychických výkonov je schopný. Myšlienkovo aktívni ľudia, napr. niektorí vedci, umelci, najmä maliari, si neraz zachovajú do vysokého veku výbornú pamäťovú a myšlienkovú kondíciu, tvorivú energiu a chuť pracovať.
Nečinná staroba je príčinou psychickej staroby. Keď sa opýtali istého známeho gernotológa na recept na dlhý a aktívny život, dozvedeli sa tieto zásady: "Treba sa snažiť racionálne a zdravo žiť. Je celkom možné, že v určitom období života sa bude človek musieť zriecť aj takých civilizačných výhod, akými sú televízia, používanie auta a pod. Obmedzovanie pohybu zhoršuje našu kondíciu, brzdí prílev kyslíka do krvi a mozgu. Treba sa aj racionálnejšie a rozvážnejšie stravovať (všeobecne je známe, že dlhovekí veľmi skromne jedli). Ďalej sa treba vyhýbať rôznym vzrušeniam, rozčúleniam, konfliktom na pracovisku i v rodinnom živote. Nervozita, nepokoj, duševné stresy a pesimizmus pridávajú roky..."
Ako teda treba žiť, až budeme starí? Predovšetkým sa treba na jeseň života pripraviť dopredu, rozvrhnúť a naplánovať si, čo budeme robiť, čomu sa venovať. Predstava o tom, že starý človek musí byť sklerotický, neurotický, stále zamračený, nehybný a zatrpknutý, dostáva silné protiúdery. Odborníci z oblasti gerontológie popísali celý rad kladných charakteristík starých ľudí. Dokazujú, že starí ľudia často prevýšia v práci mladých rutinou, dokonalejším poznaním podmienok a spôsobov práce, dôkladnosťou prevedenia. Racionálnejšie hospodária so svojou energiou, majú presnejší odhad v hodnotení vecí a čo je zaujímavé, majú lepšie rozvinuté vyššie city, pokiaľ nie sú ovládaní smútkom a úzkosťou, najmä city pre ľudské dobro.
Výskumy ukázali, že schopnosti vo vyššom veku nemusia klesať, niektoré nedostatky (napr. spomalenie reflexov) sa dajú kompenzovať skúsenosťou a správnym prístupom k problémom.
Ktosi nazval starobu vinobraním života. Pre mnohých starých ľudí je staroba darom a šťastím, pre iných zasa údelom a utrpením. Zistilo sa, že tí, čo sa na obdobie "dôchodcovstva" pripravia, ľahšie a rýchlejšie sa mu potom prispôsobia. Psychicky ľahšie prežijú prechod do dôchodku.
Možno by boli užitočné akési "školenia o starnutí", v ktorých by sa mal človek pred dôchodkom dozvedieť o správnom stravovaní, o diétach pri rôznych chorobách, o fyziologických zmenách sprevádzajúcich starší vek, o tom, ako si udržať fyzickú kondíciu, o druhoch prác, vhodných pre starších ľudí, o duševnej hygiene a pod. Rozhodne stojí za to pomôcť ľuďom prekonať obavy zo staroby a pomôcť im prežiť aktívnu a šťastnú starobu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
