pomoc čakajú zamestnanci závodu Siderit v Nižnej Slanej už niekoľko mesiacov. Uvoľnenie cien zemného plynu na začiatku tohto roku ohrozilo v tomto podniku efektívnosť výroby vysokopecných peliet. Tie sú okrem ťažby železnej rudy, hlavným zdrojom príjmov spoločnosti Želba, a. s., Spišská Nová Ves. Vedeniu spoločnosti sa zrejme podarilo splniť všetky podmienky, keď predtým predložili zmluvy so strategickými odberateľmi peliet i dokumentmi o dohode s hlavnými veriteľmi spoločnosti formou splátkových kalendárov a posledným dokumentom, ktorý Úradu pre štátnu pomoc doteraz chýbal, bol podľa predsedu Odborového zväzu pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu SR Miroslava Gazdíka rozklad pohľadávok voči Slovenskej konsolidačnej, a. s. Úrad pre štátnu pomoc dal v týchto dňoch kladné stanovisko k žiadosti o štátnu pomoc. Stanoviskom úradu však nie je možné žiadosť želby považovať za uzavretú, pretože sa ňou musia zaoberať na ministerstve hospodárstva a konečné rozhodnutie padne na rokovaní vlády. "Môže sa stať, že kvôli meškaniu potrebných dokumentov pri kompletizovaní žiadosti, už nebude v tohtoročnom štátnom rozpočte dostatok peňazí. Kompetentní pracovníci ministerstva hospodárstva, ako i samotný minister Ľ. Harach, sú k žiadosti Želby pozitívne naklonení. Ak by to v tomto roku už nevyšlo, určite sa to podarí zahrnúť do rozpočtu na budúci rok," uviedol M. Gazdík. Financie rozložené do troch ročných splátok v celkovej výške 180 miliónov korún sú striktne na dokončenie technologického zariadenia. Reinžiniering peletizačných liniek má v prvom rade znížiť spotrebu zemného plynu. Kroky ministra Ľ. Haracha počas februárovej návštevy v okrese Rožňava okrem Sideritu viedli aj do opustenej Mária bane v Rožňave, ktorá je tiež majetkom Želby. Už rok sa však baňa zatápa a predstavitelia spoločnosti tento proces honosne nazvali mokrá konzervácia. Minister vtedy povedal, že v prostredí, kde je dlhodobá banícka tradícia, by mohlo byť vytvorených viac ako 250 pracovných príležitostí. "Náklady na likvidáciu Mária bane sú oveľa vyššie, ako je momentálna požiadavka na predĺženie jej životnosti. Je to aj vecou surovinovej politiky štátu," vyhlásil vo februári Ľ. Harach. Predstavitelia firmy Mária Baňa, s. r. o., Košice, žiadajú od štátu iba finančnú dotáciu vo výške 12 miliónov korún ročne na čerpanie vody. "Záujem zo strany štátu zastaviť zatápanie nie je. Vedieme rokovania so zahraničnými investormi, ale žiadne záväzné stanovisko ešte nemáme, ale záujem tu je. Musíme prepracovať ekonomické prepočty, lebo vzhľadom na stúpanie vody, bude treba investovať oveľa viac, ako sme predpokladali," skonštatoval konateľ firmy Mária Baňa Igor Lábaj. Z ekonomickej analýzy pôvodného projektu jednoznačne vyplýva, že ťažba by bola rentabilná. Otvoreniu nedávno pokrstenej Bane sv. Barbory v Gemerskej Polome, kde sa bude ťažiť kvalitný mastenec, predchádzali niekoľkoročné rokovania so zahraničnými spoločnosťami, kým sa objavil schopný zahraničný investor ochotný investovať stovky miliónov korún do otvárky nového banského diela.
Autor: pk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
