spolujazdca 19-ročný Jozef F. Vodič zastavil na Fibichovej ulici v Košiciach pred blokom, kde býval jeho kamarát. Najprv trikrát zatrúbil a potom vystúpil z auta. Zistil, že brána je zamknutá a tak sa otočil smerom k balkónom a na kamaráta jednoducho zakričal. Nič sa však nedialo, preto, keď zbadal na balkóne Miroslava P. A., poprosil ho, aby mu zavolal suseda Rola. Len z gestikulácie jeho rúk vycítil, že má počkať. Medzitým podišiel k svojmu autu, v ktorom sedel Jozef a zrazu na strane parkoviska zbadal kamaráta, ktorého práve hľadal. Nasadol do auta, že zacúva dozadu, keď sa ozval výstrel. Zabrzdil a zostal stáť asi na úrovni za ním stojaceho Tica…
To, čo nasledovalo, pripomínalo zlý sen. Hovorí Miroslav Š.: "Môj bratranec vzápätí dvakrát skríkol ´Moja ruka! Moja ruka´ a zvalil sa mi na plece. Chytil som ho za vlasy a snažil som sa ho oprieť o sedadlo. Vtedy som si všimol, že mám prestrelené pravé predné bočné sklo. Zohol som sa a pozeral cez okienko, či neuvidím strelca. Nikoho som nevidel a odkiaľ prišiel výstrel, som určiť nevedel…" Keď precitol z prvého šoku, otočil auto a nedbajúc na to, že jazdí v protismere, uháňal s ťažko zraneným bratrancom do nemocnice, ktorá bola blízko, ale pre postreleného Jozefa priďaleko. Jeho bratranec dodýchal skôr, ako prešli nemocničnou bránou. O život ho pripravila jedna jediná guľka vystrelená z pištole, smerom na auto, v ktorom sedel. Smrtiacu zbraň držal v ruke 38-ročný Miroslav P. A. stojaci na balkóne bytu na treťom poschodí. Vystrelil smerom na auto, pričom projektil preletel bočným sklom Škody Octavie a potom Jozefovou pravou rukou, vnikol do jeho hrudníka a spôsobil mu smrteľné zranenie srdcovnice a pľúc.
Prokurátor obžaloval strelca z trestného činu ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s nedovoleným ozbrojovaním a v súvislosti s inou kauzou, aj zo sprenevery. Na májovom pojednávaní defilovali pred senátom Okresného súdu Košice II obžalovaní a svedkovia. Miroslav P. A. odmietol vypovedať a ako vyplynulo z čítania jeho výpovede z prípravného konania, priamo ku skutku sa nevyjadril. Všetko čo povedal, možno zhrnúť do niekoľkých viet: "Som v zlom psychickom stave z toho, čo sa stalo. Nemal som v úmysle nikomu ublížiť na zdraví, tobôž nie niekoho usmrtiť. Je mi ľúto, čo sa stalo." Obžalovaný nebohého Jozefa nepoznal, ale zato dobre poznal Rolanda K., za ktorým prišli mladí muži, pretože boli susedia.
"Mňa by v živote nenapadlo, že niekto môže strieľať z balkóna. Bol som práve v aute na parkovisku, keď som počul intenzívne trúbenie. Pred vchodom, kde bývam som zbadal Mira, ako sa rozpráva s niekým na balkóne… Vystúpil som z auta, aby som ho na seba upozornil… Výstrel som nepočul, len nejaký zvuk podobný petarde. Vôbec som netušil, čo sa stalo. Dozvedel som sa to až keď pri dverách môjho bytu zazvonili kukláči," uviedol pred súdom Roland K. Priznal i to, že s obžalovaným mal pred tragédiou nedorozumenia, pretože mu prekážalo, že si púšťa priveľmi nahlas hudbu a že na neho pod oknami vytrubujú kamaráti.
Čo bolo príčinou neuváženého konania obžalovaného, mali objasniť znalci z odvetvia psychiatrie a psychológie. Prvý z nich na májovom pojednávaní niečo naznačil, ale či sú jeho zistenia aspoň v hrubých rysoch zhodné so závermi, ku ktorým dospel psychológ, zatiaľ nevedno. Slovo dostali aj policajti a to v súvislosti s tým, že smrtiaca zbraň sa nenašla a obžalovaný tvrdil, že ju odhodil do snehu. Okresného prokurátora zaujímalo, na čí podnet išli v marci 1999 pištoľ hľadať a prečo práve v lokalite obce Kavečany. "Túto skutočnosť som zistil zo spisového materiálu a z fotodokumentácie. A keďže s príchodom jari sa sneh roztopil, inkriminované miesto sme veľmi dôkladne prehľadali, ale nič sme nenašli," vysvetlil svoje konanie vyšetrovateľ, ktorý vyšetrovanie uvedenej kauzy prevzal od kolegu, ktorý ochorel.
Slovo dostal aj expert na balistiku, pracovník Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Košice. Podľa jeho záverov, smrtiacou zbraňou bola pravdepodobne pištoľ sovietskej výroby značky Tokarev TT-32 kalibru 7,62 mm, ktorá je vojenskou služobnou zbraňou a vyznačuje sa vysokým prienikom, presnosťou a deštrukčným účinkom. Ako expert uviedol, je konštruovaná na mierenú streľbu na vzdialenosť 50 metrov. Tomu, že zbraňou, z ktorej obžalovaný strieľal, bola práve pištoľ zn. Tokarev, podľa experta nasvedčujú stopy na nábojniciach nájdených na mieste činu. Boli dve, a keďže jedna z nich bola stará a skorodovaná, balistik dospel k záveru, že podľa miesta nálezu bola vystrelená z toho istého balkóna, no už dávnejšie, nie v inkriminovaný deň. Obidve nábojnice sú druhovo zhodné s nábojmi, ktoré boli zaistené v byte obžalovaného. Napriek tomu, že boli vyrobené v roku 1953, sú funkčné… Podľa ďalších zistení experta, "cieľ, na ktorý zbraň mierila, bol totožný s bodom zásahu, inak povedané, kde strelec mieril, tam zasiahol…
Keďže súd musí vypočuť ešte jedného svedka, pojednávanie bolo odočené na koniec augusta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
