privatizačného poradcu Credit Suisse Boston (CSB) by bol pridrahý špás nielen finančne, ale aj imidžovo.
Napriek tomu zaslúži krok vlády veľkú hviezdičku za odvahu. Konala pod opozično-mediálnym tlakom a narážkami, že údajne už výlučne napĺňanie partajných kás z tejto privatizácie lepí túto koalíciu dohromady. Navyše zostávalo štipku nejasné, čím všetkým, okrem známych "priorít", bolo treba vyplatiť SDĽ za to, že opäť raz vyškrtla zo svojho repertoáru rekonštrukciu vlády. Napokon o to, že sa bude privatizovať iba menšinový balík SPP, sa pričinila práve SDĽ, keď si zachovanie štátnej účasti postavila ako podmienku odpredaja aspoň akciového zvyšku "strategickej" pozostalosti. Práve fakt, že do tendra pôjde iba menšina a vo firme zostane zachovaný masívny vplyv štátu, je najväčším kazom tejto privatizácie. Získame totiž podstatne menej miliárd, ako keby tých istých 49% bolo súčasťou väčšinového balíka.
Napádať odbornú stránku rozhodnutia tiež nie je namieste. CSB je investičný manažér z absolútnej svetovej špičky. Opozičné halucinácie, že CSB odporučila taký spôsob privatizácie, aký jej "našepkal" zadávateľ, čiže sama vláda, nerešpektujú fakt, že zákazok má CSB desiatky do roka a celkom iste by si neničila meno za akýkoľvek úplatok.
Medzinárodná súťaž by mala byť vyhlásená ešte v júni. Manko, ktoré už tradičnými odkladmi nastalo (pôvodne mal byť SPP UŽ PREDANÝ v apríli), je však už nedostihnuteľné. A skutočnou katastrofou sa môže ukázať, že lukratívna cena za SPP dorazí na účet FNM zopár mesiacov pred voľbami, čo asi dokáže naštartovať tragické "prejedacie" iniciatívy preferenčne stále chudorľavejších koaličných strán.
Druhým, ešte zradnejším úskalím tejto gigantickej transakcie (rádovo 100 miliárd a viac) je jej spochybňovanie z úst politikov, resp. dokonca vyhrážky reprivatizáciou. Jedno aj druhé hrozí nedoziernymi dopadmi, keďže napr. Ficove náznaky, či predtým Malíkovej verejné strašenie reprivatizáciou môže vážne zraziť cenu. Doslova absurdné je potom vyčíňanie Schustera, ktorý síce znárodnením ešte nepohrozil, ale zato už vo svojej slávnej správe o stave republiky a potom práve v deň rozhodnutia vlády táral neuveriteľné hlúposti. "Štátnik" totiž povedal, že "ak záujemcovia neponúknu toľko, koľko budeme žiadať, treba radšej počkať a peniaze si požičať" (!! - ako v Košiciach, pánboh zaplatí). Investori sú totiž, podľa "štátnika", pekne vybití, vedia, že nemáme peniaze, a preto sa spoja. "Štátnikovi", ako každému komunistovi, proste nedochádza, že keby to bolo také triviálne, všetky tendre na svete by končili "dohodou", ako vypiecť s predávajúcim.
Dosť bolo štátnikov. Bohužiaľ, v krajine, v ktorej si podľa jedného výskumu temer dve tretiny ľudí myslí, že komunistický systém bol lepší ako terajší, je pre takéto bludy dobre pohnojená pôda. Preto si odpovedzme aj my na síce tupú, ale najčastejšiu otázku, ktorá v danej súvislosti haraší vo verejnej debate: Prečo vlastne SPP privatizovať, keď je to "zlatá nosnica"?
Po prvé preto, lebo potrebujeme peniaze na reformy (predovšetkým dôchodkový systém) a splácanie enormného štátneho dlhu, ktorý sa už ďalej nedá, a bolo by aj vrcholne nemravné, umárať ďalšími pôžičkami. Po druhé preto, lebo strategický investor donesie know-how a zdroje na rozvoj do samotnej firmy. Doma jedno ani druhé nemáme, keďže pod riadením štátu SPP funguje ako druhé ministerstvo sociálnych vecí - tým, čo SPP zarobí na tranzite, vydotuje vlastné regulované ceny. Po tretie preto, lebo súkromný vlastník konečne zastaví vnútorné rozkrádanie a tunelovanie, čo všetko je charakteristické pre KAŽDÝ ŠTÁTNY PODNIK; od monsterpodvodov typu Duckého zmeniek cez nezmyselné rozhadzovanie na všetky strany (futbal, hokej, inzercia), straty z absurdných investícií (napr. štátnymi manažérmi totálne vykradnutá a skrachovaná Slovenská kreditná banka s 34-percentným podielom SPP), až po "prkotiny" ako nielen Kinčešova, ale aj Václavíkova, Federičova (špičky Smeru) bytová otázka. Je také možné, že by manažér dosadený napr. Ruhrgasom podpísal bianco zmenky Vsetínu, kŕmil médiá zbytočnou inzerciou či prepísal na seba podnikový byt??! Takže po štvrté je privatizovať treba práve preto, lebo odpálenie politických nominantov očisťuje verejný život od škandálov a berie stranám príležitosť na "hrešenie".
Chodiacim dôkazom posledného dôvodu je napr. bývalý šéf Dozornej rady SPP Ladislav Krajňák. Práve on kedysi povedal, že privatizácia SPP je "jediným zásadným procesom, ktorý sa za tejto vlády udeje". Nuž, jediným asi nebude, jedným z asi troch porovnateľných však áno. Aj preto zaslúži stredajšia guráž vlády mierny aplauz. Poriadny až vtedy, ak nesmierne zložitý proces dotiahne do nespochybniteľného, výhodného a trasparentného konca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
