nevedel, kde balík potrebný na navýšenie vziať. Aj keď čas pokročil, situácia sa veľmi nezmenila. Môže sa reálne stať, že zamestnanci nemocnice nedostanú svoju júnovú výplatu v obvyklom termíne, alebo že im príde na účet iba časť zarobených koruniek.
V snahe nájsť potrebné finančné prostriedky vyhlásilo vedenie nemocnice pred časom anketu pre vedúcich pracovníkov jednotlivých oddelení a kliník. V dotazníku mali uviesť svoj názor na zníženie mzdových nákladov, ktoré by ušetrili peniaze potrebné na vládou schválenú valorizáciu. Možnosti boli rôzne - od redukcie osobných príplatkov, počtu zamestnancov na danom pracovisku či počtu lekárov v službe, až po zavedenie zmennosti v prípade lekárov, čerpanie neplateného voľna alebo skrátenie pracovného času. Čo na to vedúci pracovníci?
"Rozdali sme 118 dotazníkov, z ktorých sa nám asi osemdesiat percent vrátilo späť. Najviac oslovených sa prikláňalo k riešeniu, aby sa za ústavné pohotovostné služby čerpalo náhradné voľno. Na druhom mieste navrhovali zavedenie dvojzmenných služieb u lekárov a na treťom skončila zmena vyťaženosti v službách na jednu tretinu. Až potom nasledovalo zníženie počtu pracovníkov v službách a ich celková redukcia skončila celkom na chvoste. Medzi 'inými návrhmi' sa síce znižovanie počtu zamestnancov objavilo, avšak ich autori zásadne žiadali zredukovať stavy na iných ako vlastných oddeleniach," povedal nám včera riaditeľ FN L. Pasteura MUDr. Vladimír Pramuk.
Ako sme už informovali, nemocnica doteraz vydávala na platy 31,5 milióna korún, no po zvýšení potrebuje na mzdy takmer štyridsať miliónov. Na zdravotnú starostlivosť jej ostane iba zlomok tejto sumy. Aj keď bola totiž minimálna "cena" nemocnice vyčíslená na 51 miliónov mesačne, zdravotné poisťovne sa nedokážu na túto sumu ani poskladať. Matematika je teda veľmi jednoduchá. Ak sa nestane zázrak, na zvýšenie platov zdravotníkov doplatia pacienti.
"Žiaľ, vláda schválila valorizáciu miezd, ktorú nedokáže zaplatiť. Čierny Peter ostal opäť v rukách nám. Preto nám neostáva iné, ako pristúpiť k nepopulárnym opatreniam," hovorí V. Pramuk.
Podľa neho je možné okrem mzdovej oblasti ušetriť už len na obmedzovaní zdravotnej starostlivosti. Napríklad na odmietaní pacientov z inej spádovej oblasti, na realizácii predoperačných a iných vyšetrení mimo nemocnice a tiež na odkladaní neakútnych výkonov. Smeruje to späť ku 'krízovému režimu', ktorý zaviedol exminister Tibor Šagát krátko po svojom nástupe do funkcie ministra zdravotníctva. Dokonca ho tentoraz možno nazvať superkrízový...
"Jeden z pracovníkov do dotazníka napísal 'nikto sa v tomto štáte nepýtal, odkiaľ sa zoberú peniaze na platy poslancov a ich asistencov. Vyplaťte platy zamestnancom a ostatné budeme robiť tak, na koľko ostane. Nech sa konečne ozvú pacienti'. Nie som tomu rád, ale tí to naozaj pocítia. A obávam sa, že pri súčasných platbách zdravotných poisťovní budeme mať problém nazbierať v júli aj peniaze potrebné na platy zamestnancov. Je celkom možné, že tentoraz nedostanú výplatu štrnásteho v mesiaci, alebo že im budeme môcť vyplatiť iba časť z nej. Tak je to v mnohých slovenských podnikoch a nikto sa tomu nečuduje. Teraz k tomu speje k tomu aj naše zdravotníctvo," dodáva riaditeľ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
