šípková kvitne ružovo v júni a v júli. Plody, drobné nažky, dozrievajú vo vnútri šípky. To je obal, ktorý vznikol zrastom kvetných orgánov a stonky. Šípky majú rôzny tvar aj veľkosť.
Kde ju nájdete: Šípková ruža rastie na suchých miestach, na slnečných stráňach aj na okrajoch svetlých lesov prakticky po celom území republiky. Z teplých oblastí zasahuje až do hôr. V Európe je rozšírená až k 60° severnej šírky, na juhu zasahuje do severozápadnej Afriky a odtiaľ cez Malú Áziu, Kaukaz až do strednej Ázie. Vo východnej Európe sa v podstate nevyskytuje.
K čomu sa používala predtým: Z histórie poznáme používanie mnohých druhov ruží, nielen šípkovej. V starovekom Grécku a Ríme boli ruže populárne nielen ako liečivé rastliny (používali sa kvety, šípky, ale aj korene). Ruža bola symbolom krásy, mladosti, zamilovanosti a mlčanlivosti. Bola zasvätená Afrodite. Ružové kvety boli súčasťou magických zmesí na privolanie lásky, šťava z korunných lístkov sa za rovnakým účelom pridávala do kúpeľa. Ružovými kvetmi boli zdobené slávnostné tabule na hostinách, ako symbol opatrnosti a mlčanlivosti viseli nad hlavami hostí ružové vence a kytice. Už od staroveku bola ruža váženou rastlinou, kráľovnou kvetín. Preto ľudia s obľubou zakladali a vysádzali rozsiahle ružové záhrady. Šípky sa zbierali pravdepodobne už v prehistorickom období. Dokladom toho je napr. nález zásoby šípok z neolitického sídliska vo Veľkej Británii. Obľuba ruží sa nezmenila ani v stredoveku a pretrvala dlhé stáročia až do súčasnosti.
Zber: Na jeseň, pred príchodom prvých mrazov, zbierame šípky. Niekedy sa vo fytoterapii používajú iba šípky zbavené nažiek. Nažky môžu tvoriť samostatnú drogu. Šípky sa sušia najprv na voľnom vzduchu a potom sa dosúšajú umelo.
Obsahové látky: Šípky obsahujú vitamín C (0,2 až 1 %), ktorého obsah klesá pri sušení až o 80 % (pri optimálnom sušení sa uchová asi štvrtina pôvodného obsahu), vitamín B1, B2, P a K, kyselinu nikotínovú, karotenoidy, flavonidy a ich glykosidy, asi 30 % cukrov, organické kyseliny, pektíny, triesloviny a pod. Nažky obsahujú iba malé množstvo vitamínov, asi 0,3 % silice, vanilín, olej, cukry, kyselinu jablčnú, citrónovou a pod.. Z koreňa bol izolovaný triterpenoidný eglantosid.
Účinky na organizmus: Šípky sú zdrojom mnohých vitamínov a provitamínov. Majú predovšetkým vysoký obsah vitamínu C. Ten zvyšuje odolnosť organizmu proti infekciám, jeho potreba pre organizmus sae zvyšuje pri ochoreniach spojených s vysokými horúčkami, je dôležitý pre tehotné ženy, kojace matky i deti v čase intenzívneho rastu. Droga zlepšuje metabolizmus a celkový zdravotný stav organizmu
Použitie: Jednotlivá dávka šípok na prípravu záparu sú 3 g nebo 1 kávová lyžička drogy na jednu šálku vody. Pije sa 3 až 4-krát denne. Pokiaľ chceme, aby šípkový čaj obsahoval čo najvyššie percento vitamínu C, pripravujeme ho následovne: najprv šípky rozdrtíme a za studena hodinu macerujeme. Potom ich krátko povaríme v nerezovej nádobe, a prikrytý čaj necháme ešte asi 15 minút odstať.
Toxicita: Dlhodobé užívanie šípok nemá žiadne negatívne účinky. Naopak, pitie šípkového čaju sa odporúča aj k dlhodobému užívaniu ako osviežujúci nápoj.
Ďalší význam: Zo šípok sa vyrába chutné víno. Veľmi pracná je príprava šípkových džemov a marmelád. Pridávajú sa tiež do ovocných pretlakov, môžeme ich konzervovať medom. V Anglicku ich používajú na aromatizovanie tabaku. Majú široké využitie v kozmetike ale aj v lekárstve. V Maďarsku sa spracovávajú dokonca aj chĺpky zo šípok, ktoré sa používajú na výrobu práškov vyvolávajúcich svrbenie. Domorodí obyvatelia Severnej Ameriky ju využívali aj ako potravu. Eskimáci si dokonca zo šípok vyrábali zmrzlinu.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
