riadkoch (buď to jeden riadok alebo i viac riadkov naraz) najprv z jednej strany (napr. vodorovne voči kresbe známok) a potom po pootočení aršíka o 90 stupňov z druhej strany (t. j. zvislo voči kresbe známok). Pre tento spôsob zúbkovania je typické, že v rohoch známok, kde sa zvislá a vodorovná perforácia kríži, sa obe perforácie nekryjú, pretože je prakticky nemožné nastaviť dostatočne presne perforovací krok.
Druhé zúbkovanie je hrebeňové. Má podobu hrebeňa, ktorého horná časť tvorí rad perforácii so šírkou celého aršíka a k nej kolmé zuby hrebeňa potom perforáciu zodpovedajúcu výške známok v jednej rade aršíka. Perforuje sa po radoch, takže najprv sa operforujú jedným úderom tri strany všetkých zámok prvej rady a ďalšom kroku potom opäť tri strany všetkých známok druhej rady, pričom horná časť tejto perforácie dotvorí zúbkovanie štvrtej strany známok prvej rady (viď obrázok). Aršík je tak operforovaný postupne niekoľkými údermi (obyčajne toľkými údermi + 1, koľko riadkov známok v aršíku je). Tento spôsob perforácie je podstatne presnejší než perforácia riadková dva roky známky majú pri ňom úplne presne naväzujúcu perforáciu, v ostatných dvoch rohoch už tak presne perforačné otvory naväzovať nemusia (moderné hrebeňové perforačky pracujú tak presne, že sa takmer nedá zistiť rozdiel, či boli perforované hrebeňovou perforáciou či rámcovou). Staršie typy obyčajne presne nenaväzovali, a tak vzájomná vzdialenosť perforačných otvorov v týchto miestach mohla byť väčšia či menšia, rôzne posunutá v pomere k ostatným otvorom). Pre úplnosť dodávame, že hrebeňová perforácia sa obyčajne používala až k perforácii jednotlivých tlačových či prepážkových archov a mohla byť vedená rôznymi smermi podľa toho, ako bola pripravená a v akom smeru boli archy do perforačky vkladané.
Nabudúce si povieme niečo o rámcovej perforácii.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.