posedia po práci vonku na vzduchu spolu s priateľmi alebo v kruhu rodiny. Takéto posedenie rozhodne spríjemní pergola obrastená popínavými rastlinami. Poskytne blahodarný tieň pred páliacim slnkom a obklopí nás zeleňou.
Pergola je ľahká stavebná konštrukcia, ku ktorej sa vysadzujú popínavé rastliny a okrasné dreviny. Stavajú sa aj nad príjazdovými cestami alebo dláždenými terasami a môžu byť voľné, alebo sú pristavané k objektom, na ktoré konštrukčne naväzujú. Najčastejšie ich robíme z mäkkého dreva - borovicového, smrekového alebo jedľového reziva, prípadne zo smrekovej tyčoviny.
Konštrukciu pergoly tvoria nosné stĺpiky, vzdialené od sena 2,5 až 3 metre. Nosné drevené stĺpiky majú prierez 120x120 mm a osadzujeme ich buď priamo do zeme, prípadne na oceľovú nánožku.
Ak ich osadzujeme do zeme, vyhĺbime asi pol metra hlbokú jamu a spodok stĺpika ped osadením do výšky 70 cm opálime alebo napustíme 3- až 5-pecentným roztokom modrej skalice. Impregnačný roztok nanášame štetcom, prípadne koniec stĺpika na niekoľko dní ponoríme do roztoku v starom sude. Na dno vykopanej jamy položíme väčší plochý kameň, po osadení stĺpika okolo neho zatlačíme väčšie kamene, prípadne ich zalejeme ešte riedkym betónom.
Na stĺpikoch sú položené trámiky 100x140 mm, alebo zdvojené pozdĺžniky z fošní či užších trámikov. Tieto trámiky sú podkladom pre vodorovné uloženie priečnych lát alebo fošní 40x120 až 60x140 mm a tieto priečniky presahujú cez okraje pozdĺžnych trámikov o o 150 až 250 mm. Ich vzdialenosť je od 400 do 1000 mm.
Pripúšťa sa aj využitie iných materiálov - na obr. xx je detail pergoly z tyčoviny, na obr. xx zasa upevnenie pozdĺžnika na murovanom stĺpiku. V takom prípade musíme pozdĺžnik do stĺpika ukotviť.
Jednotlivé drevené prvky spájame buď väzbou, čapovaním stĺpikov do pozdĺžnikov, alebo ich navzájom skrutkujeme, prípadne pritĺkame klincami. Spoje treba urobiť veľmi kvalitne, aby do nich nezatekala voda, ktorá by podporovala hnitie.
Pri pergolách, ktoré nadväzujú na budovu, odpadajú koncové stĺpiky a pozdĺžniky sa ukladajú priamo na obvodnú konštrukciu domu. Pozdĺžniky nikdy do muriva nezamurovávane, ale ukladáme ich na konzoly zapustené do steny tak, aby medzi čelom pozdĺžnika a murivom zostala medzera. Na obr. xx a, b je nesprávny spôsob, správne upevnenie je zobrazené na obr. xx c.
Všetky drevené prvky je nutné pred použitím impregnovať z dôvodu ochrany pred poveternostnými vplyvmi, ale aj z estetických dôvodov. Impregnáciu volíme podľa druhu povrchovej úpravy. Pod náter transparentným alebo krycím lakom urobíme impregnáciu fermežou. Vrchný lak môže byť zo širokej ponuky náterov do exteiéru - Luxol, Pamlazex... Farba by mala zodpovedať povrchovej úprave ostatných drevených prvkov v okolí (ploty, vrátka a pod.), ako aj na objekte (okenice, okná, štíty...). Vyvarovať by sme sa mali krikľavých farebných úprav.
Aj pri dodržaní ochrany sa po čase môže prejaviť nepriaznivý vplyv výkyvov počasia. Najmä pri stĺpikoch, ktoré sú v zemi sa stáva, že sa poškodí dolná časť, kým horná zostáva zdravá. V takom prípade je potrebné chybnú časť stĺpika vymeniť. Najprv ho musíme z konštrukcie pergoly vybrať. Aby sme to mohli urobiť, provizórne podoprieme pozdĺžnik po obidvoch stranách poškodeného stĺpika. Potom stĺpik nad miestom poškodenia prerežeme a vyberieme celú poškodenú časť zo zeme. Nepoškodenú časť uvoľníme zo spojenia s pozdĺžnikom. Do pôvodnej vyčistenej jamy urobíme nový betónový základ so zabetónovanými držiakmi z plochej ocele v tvare písmena U. Po stvrdnutí betónu montujeme zdravú časť pôvodného stĺpika tak, že najprv nasadíme medzi vyčnievajúce železá drevený stĺpik, ku ktorému ploché železá pritiahneme skrutkami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
