stokorunáčke s dátumom 2. 1. 1912. Platidlo má modrozelenú farbu, rozmery (163x108)mm. Grafické a rytecké práce vyhotovil Jozef Pfeiffer a František Schinbrock. Do obehu sa dostala 23. 12. 1912, čas ukončenia platnosti sa nedá jednoznačne určiť. Po rozpade monarchie táto stokoruna ako provizórium platila ďalej vo viacerých nástupníckych štátoch monarchie, medzi ktorými bolo aj Československo. Po vzniku Československa bola okolkovaná jednokorunovou známkou, ktorú môžete vidieť na snímke. Sú známe dva typy kolkov, strihaný a zúbkovaný. Platidlo so zúbkovaným kolkom je vzácnejšie.
Tieto stokoruny sa na zberateľskom trhu vyskytujú bežne. Existujú platidlá so vzácnejšími typmi pretlačí, no zberateľská hodnota tiež nie je extrémne vysoká. V každom prípade rakúsko-uhorské papierové platidlá sú zaujímavé a nemali by v zbierkach chýbať. Ak sa nám podarí skompletizovať platidlá s rôznymi druhmi pretlačí a kolkov, potom sa môžeme popýšiť peknou kolekciou. Keď náhodne nájdeme jednu bankovku, mali by sme sa pokúsiť doplniť ostatné.
Iste vás zaujíma čo najviac ovplyvňuje zberateľskú hodnotu papierových platidiel. Ako sme už uviedli, hodnotu najviac ovplyvňuje počet zachovaných exemplárov. Čím sa z toho-ktorého platidla vyskytuje viac, tým je zberateľská hodnota nižšia. Ďalším dôležitým faktorom je zachovalosť. Zberatelia si najviac cenia bankovky, ktoré vôbec nikdy neobiehali a sú nové. Platidlá nesmú byť ani raz preložené, musia byť absolútne nové. Ak sú badateľné stopy po obehu, zberateľská hodnota rapídne klesá. Zberateľská hodnota vzácnej bankovky v zlom stave je zanedbateľná v porovnaní s platidlom v perfektnom stave. Bežné bankovky v zlej zachovalosti sú takmer bezcenné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
