svojou prítomnosťou poctilo viacero významných hostí. Najväčšie uznanie od primátora mesta Kežmarok Františka Groholu i tunajších radných sa dostalo Rudolfovi Slánskemu, veľvyslanecovi Českej republiky na Slovensku, Františkovi Chmelárovi, predsedovi Slovenského Olympijského výboru a tunajšiemu rodákovi, štátnemu tajomníkovi Ministerstva vnútra SR (MV SR) Ivanovi Budiakovi či spišskému diecéznemu biskupovi Františkovi Tondrovi, ktorý je od včera čestným občanom mesta Kežmarok. Okrem spomínaných osobností sa na slávnostnom zasadnutí tunajších radných zúčastnili aj primátori a zástupcovia partnerských miest a predstavitelia štátnej správy. Osobitné uznanie svojej účasti na tomto podujatí vyjadril celý rad prítomných predovšetkým pani Wilhelmine Blaschke, 99 ročnej dáme, ktorá v tomto meste prežila prvé roky svojho života a aj napriek svojmu veku neváha s návštevou miest jej detstva a mladosti. "Ani sa tomu nečudujeme. Životná energiu a nesmierny temperament je asi charakteristickou črtou rodiny Blasche," skonštatovali mnohí prítomní po tom, čo si mali možnosť vypočuť príhovor jej dcéry Helgy Blaschke Pál, ktorá sa dala svojmu tlmočníkovi počas prúdu slov a veršov akurát tak dvakrát nadýchnuť a načiahnuť za mikrofónom... Panie Wilhelmine a Helga Blaschke dnes žijú v Salzburgu a patria k tým ľuďom, ktorých život výrazne poznačil odsun nemeckého obyvateľstva z nášho územia po druhej svetovej vojne. "Práve tento odsun spolu so zlúčením kežmarského a popradského okresu v roku 1960 považujem za dve najväčšie negatíva, ktoré poznačili vývoj mesta Kežmarok a jeho okolia v 20. storočí," povedal vo svojom príhovore F. Grohola, pričom sa však nechcel vracať len k temnejším stránkam minulosti. Ako ďalej dodal v predchádzajúcom období sa v samotnom meste vykonalo aj veľa dobrého a práve oslava takého významného jubilea je príležitosťou na to, aby sa mesto poďakovalo tým ľuďom, ktorý sa o to pričinili najväčšou mierou. S jeho názorom sa plne stotožnilo aj mestské zastupiteľstvo, ktoré na svojej aprílovej schôdzi schválilo udelenie cien mesta radu Kežmarčanov, ktorí sa zaslúžili o jeho hospodársky, kultúrny, či spoločenský rozvoj. "Myslím si, že som si to ani nezaslúžila," povedala nám s mimoriadnou skromnosťou Anna Uhrová, ktorá toto ocenenie prevzala za podiel pri obnove skautského hnutia v meste aj za svojho manžela Bořivoja, ktorý sa už tejto chvíle nedožil. Podľa nej, to čo vykonali nerobili pre ocenenia, ale preto, že to považovali za správne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.