Spišskej Starej Vsi získal bronzovú medailu z olympijských hier zo Sydney. Zastihli sme ho v Kežmarku a požiadali o rozhovor.
Akú máte predstavu o svojom ďalšom smerovaní?
Tento rok som v Bratislave dokončil bakalárske štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu odbor trénerstvo, takže je možné, že po skočení mojej kariéry sa stanem trénerom. Nevylučujem však, že sa to môže skončiť aj úplne inak. Chcel by som dokončiť dvojročné magisterské štúdium. Myslím samozrejme aj na zadné vrátka. Rád by som pôsobil, ako tréner, ale či sa to naozaj podarí, uvidíme.
Plánujete ostať v Bratislave, alebo sa vrátite domov "za Maguru"?
Zatiaľ ostanem v Bratislave. Chcel by som doštudovať a moja priateľka tiež. Časom by som chcel rozbehnúť nejaké podnikateľské aktivity na Zamagurí. Plánujem otvoriť ľuďom cestu smerom k vode, aby do tohto športu trošičku viac videli a skúsili si ho sami na vlastnej koži.
Vodný slalom nie je až takým finančne atraktívnym športom, akým je napríklad tenis. Ako vy vnímate podmienky na tréning, sponzorské a finančné zázemie v tomto športe na Slovensku?
Moje začiatky boli veľmi ťažké. O tom by vedeli hovoriť najmä moji rodičia, ktorí mi kupovali extrémne drahé veci. Našťastie teraz som aj vďaka olympijskej medaile sebestačný. Začali sa okolo mňa krútiť aj sponzori. Avšak nielen preto, že mám medailu, ale samotný šport sa stal pre nich atraktívnejším. Možno to pomôže ďalším mladým, aby nemuseli investovať toľko vlastných peňazí, najmä v začiatkoch. Je to dosť drahý šport a navyše nie je tak dobre platený, ako napríklad tenis. Mám však pocit, že nie je o nič lacnejší.
Niektorí športovci odišli za lepšími podmienkami do zahraničia, dostali štipendiá. Neuvažovali ste o takomto kroku aj vy?
Boli o tom rôzne úvahy, ale ak by som tak urobil, nemohol by som reprezentovať Slovensko na majstrovstvách sveta či Olympiáde. To sú pre mňa dva kľúčové závody, na ktorých by som chcel skončiť čo najlepšie. Myslím si, že aj na Slovensku, konkrétne v Bratislave Čuňove, máme kvalitné podmienky, ktoré patria k najlepším na svete, takže prečo chodiť niekde inde. Je potrebné tieto aktivity podporovať tu u nás, aby do vodného slalomu prúdili peniaze, ktoré pomôžu, keď už nie mne, tak aspoň nastupujúcej generácii.
Hovorili ste o tom, že naši slalomári majú takmer ideálne podmienky. Nemali by byť preto výsledky našich reprezentantov výraznejšie?
Juniorské výsledky sú veľmi dobré. Máme majstrov sveta a majstrov Európy v zjazde. Minulý týždeň sa stali majstrami Európy aj hliadky a slalomári v individuálnych disciplínach. To je základ. Zhruba pred troma - štyrmi rokmi sa začali robiť rôzne nábory a detí je dosť. Základňa je značná, len je trocha na škodu, že všetka činnosť sa robí len v piatich mestách na Slovensku. Mám pocit, že napríklad v Martine a Banskej Bystrici nikto nepádluje. Obdobná situácia je na juhu Slovenska. K príprave nemusí byť potrebná "divoká voda". Mládež môže vyrastať aj na "tichej" vode, na takzvanom oleji, ako to nazývame my slalomári a postupom času sa dostať na sústredenie do Liptovského Mikuláša alebo do Čuňova, kde sú umelé kanály. Takže skôr vidím chybu v tom, že sa mládeži nevenujeme na viacerých miestach.
Ak dovolíte, na záver by sme debatu trocha uvoľnili. Ste príťažlivý mladý muž. Všimli sme si, že autogramy rozdávate v drvivej väčšine ženám, respektíve dievčatám. Aký je váš vzťah k nežnému pohlaviu?
Ženy mám veľmi rád, najmä jednu z nich, moju priateľku. Keby nebolo žien, nebolo by ani nás a možno by sme neboli takí šťastní, ako sme. Baby mám rád, a páčia sa mi. Keď sú pekné duševne aj fyzicky, pochválim ich.
Keď chválite cudzie krásky, vaša polovička nežiarli?
Nerobím to často, ale keď je dievča veľmi pekné musím jej to povedať. Buď mi odpovie že nemám vkus, alebo mi dá za pravdu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
