marssuperligovej scéne vlastný osud zostupu. Pád z najvyššej súťaže im hrozil aj po ročníku 1992/93, keď skončili v poslednej sezóne v bývalej federálnej lige na chvoste tabuľky. Vedenie ČSFA trvalo na tom, aby spartakovci zostúpili, ale vtedy prezident SFZ Milan Služanič vyhlásil že za zloženie a kvalitu najvyššej súťaže u nás zodpovedá on, a tak mužstvo zo slovenského Ríma sa objavilo medzi výkvetom. Za dobro však nič nečakaj, o čom sa neskôr presvedčil aj sám šéf slovenského futbalu, pretože prezident trnavského klubu J. Bachratý s trenčianským P. Hozlárom mu podpílili predsednícku stoličku...
Keďže Trnava hneď po druhej svetovej vojne vstúpila na vrcholnú scénu, a až na niekoľko sezón bola stále medzi elitou, výrazne ovplyvňovala dianie na čs. a pochopiteľne aj na slovenskej scéne. V ročníku 1945/46 obsadila v skupine B iba 8. miesto, a keďže z oboch oddelení postúpilo do I. ligy s 12 účastníkmi iba po šesť mužstiev, Trnavčania museli jednu sezónu hrať v nižšej súťaži. Vydržali v nej potom do roku 1950, keď z 26 zápasov vyhrali len tri, štyrikrát remizovali a s hrozivým skóre 31:92 obsadili 13. miesto takže I. ligu musel opustiť kolektív s celým radom zvučných mien. Káder totiž tvorili: Stacho, Štajer Jurča, Križan, Marko, Mužík, Benedikovič, A. Maltinský, Ištvanovič, Vokoun, Tibenský, Mezölaky, Jakubčík, Zelinka, Bolček, Kohúcik, Polák, Lančarič, Slanina, Kalivoda. Po ročnej prestávke sa síce Kovosmalt do ligy vrátil, ale hoci v roku 1952 skončil na piatej priečke, čudná reorganizácia telovýchovy rozhodla, že do najvyššej súťaže zaradili celky podľa priemyslových odvetví, preto ju museli opustiť Ingstav Teplice, Kovosmalt Trnava, Slovena Žilina, Vítkovické železárny, ZVIL Plzeň, Armaturka Ústí nad Labem, Dynamo Košice a MEZ Židenice. Trnava sa potom vrátila do I. ligy v roku 1955 a opustila ju po skončení ročníka 1961/62, keď so ziskom ôsmich víťazstiev a šiestich remíz sa jej ušiel až 13. stupienok. Zaujímavé je, že vo vtedajšom mužstve Spartaka hral i jeho terajší tréner S. Jarábek, ktorý zažil tento nepríjemný údel v oboch vydaniach. Pád mnohých prekvapil, pretože v zostupovom roku káder tvorili naozaj výborní hráči: Stacho Púchly, Jarábek, Slanina, Tibenský, Bednárik, F. Kozinka, Slezák, Štibrányi, Švec, Ján Horváth, Šturdík, Adamec, Kabát a Majerník. Po dvoch rokoch sa Spartak vrátil opäť na vrcholnú scénu a od ročníka 1964/65 na nej vydržal až do konca ročníka 1989/90. Pre zmenu v kádri, ktorý zostúpil, bol aj terajší Jarábkov asistent Ivan Hucko. Mužstvo so štyrmi víťazstvami, desiatimi remízami a so skóre 23:62 obsadilo predposledné 15. miesto. V tom čase trnavský dres obliekali Opálek, Gábriška Fašiang, Tibenský, Hutta, Hucko, Cabánik, Sadloň, Duchoň, Gabriel, Klinovský, Počuch, Brezina, Solár, Kleich, M. Malatinský, Volaj, Vasilko, Lehnert, Michalička, Mokroš a Ovad. Mužstvo viedol L. Kuna a v závere súťaže ho vystriedal D. Radolský. Po roku Trnava opäť oslavovala postup, ale po desiatich sezónach opúšťa našu elitu šiesty raz. Vďaka vlastným kotrmelcom i skutočnosti, že počas jediného ročníka mala až troch hlavných trénerov. Po toľkých výmenách sa doteraz takmer každé mužstvo potopilo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
