na minimalistickej scéne, zmocnili sa publika čistým a zreteľným pohybovým jazykom, ktorý je hlavnou výsadou tohto súboru. Okrem choreografie zakladajúceho Pavla Šmoka na Dvořákovu Stabat Mater, videli sme Slovanské dvojzpěvy Libora Vaculíka a Šesť tancov na Mozartovu hudbu svetoznámeho Jiřího Kyliána.
S Pavlom Šmokom, ktorý patrí k nestorom moderného baletu sme sa rozprávali v jednej z prestávok v salóniku divadla.
Prišiel sem vraj ako domov, hoci na Slovensku nežije už veľa rokov šesťdesiat rokov. "Musím povedať, že Košice narástli do krásy. Je to prekrásne mesto, vyzerá už veľmi pekne," vyznal sa na začiatok.
Narodili ste sa v Levoči, cítite ešte korene ?
- Čiastočne som potom vyrastal v Kežmarku a Bratislave. Ešte stále hovorím dobre po slovensky. Na tom mi záleží. A vôbec, mám tu veľa známych a priateľov. Už sa teším, že sem prídem na dlhší čas a posedíme si niekedy pri dobrom vínku.
Čo je nové v Pražskom komornom balete ?
- Prišiel som späť do vedenia súboru iba v januári. A práve preto, že organizačné veci boli pomerne zanedbané. Teraz sa to pomaly začína rozvíjať. Napríklad túto šnúru sme dohodli za tri dni a behom mesiaca sme už vycestovali. Opäť máme zahraničné zájazdy, plánujeme Turecko, rysuje sa Nórsko a Paríž. Takže sa to celom rozbehlo.
Vaše divadlo nemá strechu nad hlavou. Aké to je ?
- Ťažké. Najmä keď nemáme ani len stálu baletnú sálu. Ale snáď sa to vyrieši. Hosťujeme často v Stavovskom divadle a Štátnej opere.
Kedy ste tu boli naposledy ?
- Asi tak pred piatimi rokmi. Boli sme tu na zájazde. Potom sa ten vzťah medzi našimi divadlami nejako prerušil. Dúfam, že sa to obnoví a budeme prichádzať každý rok. Plánujem urobiť nejakú choreografiu s košickým baletom, takže sa to snáď trošku prebudí.
Kedy začínate?
- V auguste. Premiéra bude na jeseň v októbri. Pôjde o zjasnenú noc od Schönberga. Pôvodná fabula bola celkom jednoduchá, dvaja idú nocou a ona sa prizná, že má dieťa z niekým iným. Ja som to trošku rozšíril, keďže Schönberg bol Žid a ja som to tak cítil, že je to trochu príliš jednoduchý a romantický príbeh, takže som ho umiestnil do geta, kde sa hlavná hrdinka pomiluje s väzňom, ktorý potom ide na smrť. Behom celého tohto príbehu sú aj návraty, takže cesta, ako aj priznanie a skutočnosť, že nový milenec prekoná prekážku a pokorne prijme dieťa, ostali zachované. Túto muziku počúvam už viac ako tridsať rokov. Inscenoval som ju aj v iných súboroch. Dúfam, že zarezonuje aj tu.
Už ste sa s tunajším baletom zoznámili?
- Nemôžem povedať, že by som mal rád hosťovanie, ide skôr o výnimky. Ale tunajší súbor je už od Ondreja Šotha vycválaný. Nazdávam sa, že sa mi bude robiť dobre.
Pracujete tu po prvý raz?
Ó, nie. Už som tu robil, ale činohru. V Optimistickej tragédii pohybovú spoluprácu. Ale nepýtajte sa kedy. Bolo to dávno. Niekedy v minulom storočí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
