Rózsa. Pred koncertom Free Faces v Košiciach sme čerstvo ostrihaného Oskara v dobrej nálade chytili na pár slov.
Prišiel si na prázdniny zo štúdií v Amerike. Rozšírilo ti to obzory? Je z teba iný človek?
"Rozšírilo mi to obzory, nie som iný človek. Študujem tam na hudobnej škole, takže po období, keď som len hrával a produkoval, som sa opäť vrátil do školských lavíc. Ale teraz je to úplne iné, dáva mi to hrozne veľa."
To ti tak chýbala tá škola k šťastiu? Veď si nedávno jednu skončil...
"Škola ako taká mi nechýbala, ale v muzike sa vždy dá niečo naučiť. Momentálne vnikám do úplne novej sféry, študujem kompozíciu filmovej hudby. Jemne som do toho zabŕdol už doma. Ono, čím je človek starší, berie tie školy serióznejšie."
Vy ste vôbec všetci vo Free Faces fanatici do obrazu a filmu, počnúc od klipov po vizuálne stvárnenie vašich vystúpení. Nakoľko je to pre vás dôležité?
"Neviem, či je to dôležité, ale jedno určite dopĺňa druhé. Tým že je človek muzikant, častokrát má hudbu spojenú s nejakými vizuálnymi predstavami. A práve vo filmovej hudbe sa to dá úžasne realizovať, nie je odkázaný na vnútornú inšpiráciu, ale vodítkom je obraz. To je fantastické a ja to mám veľmi rád."
Free Faces je považovaný za dôležitý medzník vo vývoji slovenskej hudby. Súhlasíš s tým?
"Hmmmm, my si to nemyslíme. Určite, že ľudia ako Andrej Šeban, ktorí hrajú v kapele, sú výrazné osobnosti, takisto i Marcel Buntaj, ale takéto hodnotenia sú strašne relatívne."
Tak čo vás potom ženie dopredu, sú to fanúšikovia, konkurencia či akýsi smäd po progresivite, ktorá tu možno chýba?
"Muzika samotná. Kvôli nej a kvôli odozve fanúšikov to robíme. Túžba po progrese? Ide to ruka v ruke. Inšpiruje nás i svetová hudba, máme tak, ako ľudia vonku, chuť hľadať nové smery. No a ku konkurencii by som sa radšej nevyjadroval. Nie že by som podceňoval domáce vplyvy, ale tým, že som teraz v Bostone, ktorého scéna je úplne iná, môžem len skonštatovať, že tu chýba naozaj zdravá a dobrá konkurencia, s ktorou by sa človek mohol porovnávať. Naozajstných muzikantov je tu ako šafranu a to sú už medzi nimi všelijaké vzťahy ten s tým a henten s tamtým, že ťažko hovoriť o stimulujúcej konkurencii."
Považuješ sa za slobodného človeka, alebo si vzhľadom na obmedzujúcu dobu "free" len na javisku, pri hudbe...
"Hranice slobody sú nekonečné. Keď komunikujem sám so sebou, nachádzam ešte oblasti, v ktorých som neslobodný, ale pracujem na tom."
Narážam na to, že svojím názvom Free Faces ste sa oddelili od spoločnosti ako tí "slobodní".
"No, ťažko povedať, hlavne ja neviem, čo to tá spoločnosť je. Moju spločnosť tvoria väčšinou muzikanti a od tých sa neoddeľujem. A tá spoločnosť, o ktorej píšu v novinách a o ktorej 'drístajú' politici, tá ma nezaujíma."
Vieš si od nej udržať dištanc?
"Samozrejme, a veľmi prísne si to strážim. Keď nemusím, nečítam noviny a nepozerám správy. Jednak tým ľuďom neverím a jednak, načo do seba púšťať všetko to negatívne? Aj keď sa človek tomu vedome bráni, podvedome to v ňom hlodá. Preto si snažím súkromie a spomínanú slobodu strážiť a venovať sa iným veciam."
Môžeš porovnávať s Amerikou. Hýbu mediálne bubliny celým svetom, alebo sme ich dobrovoľnými obeťami len my?
"Určite. V Amerike je to takisto, možno aj viac, akurát je tam malý rozdiel, že človek tam napríklad nie je tak prísne konfrontovaný s politikou ako u nás. Po ďalšie je tam sloboda v tom zmysle, že ťa každý nechá robiť si čo chceš."
Dal si sa na túlavé chodníčky. Našiel si si už vo svete svoje miesto?
"Veľmi túžim cestovať a viem, že jedného dňa to príde. Neviem, kde ma to viac ťahá, či na Slovensko, či vonku, nevnímam to tak. Som občan tejto planéty, rodený kozmopolita."
Pokladáš za dôležité, že ste sa vo Free Faces našli práve vy štyria? Bolo by to bez niektorého z týchto hudobníkov už o niečom inom?
"Samozrejme, tak to funguje vo všetkom a vždy. Je to náš odraz, všetko, čo sa vo Free Faces deje, všetko, čo hráme, produkujeme, tvoríme, rozprávame, to sme my."
Takže zrejme ani neprorokuješ do budúcnosti čo ďalej. Hlásili ste rozchod, opäť ste spolu, predpokladám, že je to celé o spontánnosti...
"Je to spontánne, to môžem potvrdiť. Máme za sebou množstvo rozhodnutí, neistôt i omylov. Bolo to celé natoľko medializované, že z toho vzišiel dosť veľký chaos a veľa ľudí ani nemá šancu vedieť, ako to naozaj je. Ale podstatné je to, že sme tu, hráme najlepšie, ako vieme a budúcnosť nás nezaujíma. Nechceme opakovať svoje chyby."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
