viedenského lesa, prišli skutočne na svoje. Z plejády hereckých osobností, ktoré rozohrali svoj umelecký koncert pod Tatrami sme položili niekoľko otázok Matejovi Landlovi.

Zamýšľali ste sa už nad tým, prečo skoro vždy zvyknete dabovať mohutných a hlavne charakterovo veľmi idealizovaných černochov?

- Asi to bude mojim hrubým hlasom, ktorý som zdedil po mojom otcovi, ktorý bol obrovský, mohutný právnik s razantným hlasom, ktorého si každý vážil. Za tento dar mu veľmi ďakujem, pretože ma v súčasnosti živí možno až z 80 percent.

Ktorý hrdinovia, ktorým ste ho prepožičali vám najviac prirástli k srdcu?

- Som rád, že som mal to šťastie dabovať Jacka Nicholsona, Donalda Sutherlanda, či Petra Coyota. Zo seriálov sa mi veľmi dobre daboval Gomes v Rodine Adamsovcov, alebo Willi v Alfovi. Boli to veľmi príjemné dabingy ktoré sme robili s chuťou a doslova sme sa na tú prácu tešili. Zišli sme sa tam vynikajúca partia, ktorej nevadilo ani to keď sme pri mikrofóne stáli aj 14 hodín. Priznám sa, že sú dabingy, ktoré berieme ako "chlebovky", ktoré berieme len pre peniaze a celý čas sa pozeráme na hodinky, kedy to už skončí.

Spomínali ste, že váš hlas vás živí až z 80 percent. Vaši kolegovia sú asi v podobnej situácii. Čo si myslíte o súčasnom slovenskom dabingu?

- Za posledných desať rokov sa náš dabing veľmi dobre vypracoval a v súčasnosti je v ňom skutočne veľká konkurencia. Dovolím si z hrdosťou povedať, že som videl pár filmov v slovenskom a českom dabingu a ten náš bol lepší. Niekedy mi nevyhovujú isté dramaturgické zásahy, ktoré nás nútia hovoriť nie práve hovorovou rečou a tak nás doslova "zošrubovávajú" spisovnými výrazmi, ktoré nekorešpondujú v charaktermi dabovaných postáv.

Koho považujete za slovenskú dabingovú špičku? Môžete byť aj neskromný...

- No, myslím si, že aj ja som dobrý dabingový herec. Mám ho rád a robím to už skoro 28 rokov, keďže som začal dabovať od 9 rokov, takže by bolo čudné keby som v ňom nebol doma. Za špičkových dabingových hercov považujem Borisa Farkaša, Joža Vajdu, Martu Sládečkovú, Kamilu Magálovú, Richarda Stankeho, Zuzka a Janko Króner a samozrejme Stano Dančiak.

A čo dosky, ktoré znamenajú svet? Ktorá rola vás dala najviac?

- Jedna z najkrajších postáv, v ktorých som mal možnosť hrať v martinskom divadle, bola úloha Baal, v rovnomennom muzikáli, s ktorým sme mali obrovský úspech v Prahe, v Moskve, či na svetovom divadelnom festivale v Edinburgu, ale i v Bratislave. V divadle Astorka to bol Proces, v ktorom som hral postavu Jozefa K. Rovnako zaujímavá bola i hra Incident, ktorú sme "stiahli" s rovnomenného amerického filmu. Posledne sa mi veľmi páči predstavenie Večierok od T. C. Eliota v ktorom hrám postavu Edwarda.

- Ako ste vnímali "levový" a "oskarový" úspech vašej kolegyne Anky Šiškovej?

- Málokto tomu verí, ale keď Anka dostávala Českého leva, tak sme si my ostatní navzájom telefonovali a boli sme veľmi šťastní. Marta Sládečková ju po návrate vyobjímala a vybozkávala. My v divadle sa ako súbor skutočne máme navzájom veľmi radi, čím určite mnohým aj poriadne lezieme na nervy. Anka bola skutočne skvelá a film bol vynikajúci.

Nedá mi aby som sa vás neopýtal aj na seriál Spadla z oblakov, s ktorým si vás akosi automaticky spája jedna generácia televíznych divákov. Nelezie vám to už niekedy na nervy a aký je váš pohľad na tento seriál dnes?

- Nedá sa povedať, žeby mi to liezlo nejako veľmi na nervy, ale myslím si, že od toho času som vytvoril množstvo ďalších filmových a televíznych postáv vo veľmi zaujímavých inscenáciách, takže nie som celkom šťastný, keď ma ľudia spájajú iba s týmto seriálom.

Predpokladám, že od obdobia natáčania seriálu Spadla s oblakov máte značne pozitívny vzťah k Tatrám?

- K Tatrám mám skutočne nesmierne pozitívny vzťah od malička. Chodil som do nich s mojimi rodičmi ešte oveľa skôr, ako som začal točiť tento seriál. Práve pred krátkym časom sme s mojou priateľkou riešili jednu dilemu. Po dlhej dobe sa mi rysoval voľný víkend a tak sme uvažovali, či nepôjdeme do Prahy pozrieť muzikál Hamlet. Ja som jej však navrhol, či radšej nepôjdeme do Tatier... Jednoducho, milujem Tatry.

V súvislosti so seriálom Spadla s Oblakov mi nedá neopýtať sa ešte na jednu vec. Udržujete ešte so svojimi vtedajšími filmovými partnermi nejaký kontakt.

- Vôbec nie! Sem tam sa stretnem v Prahe s Mišom Suchánkom. Ale aj to bolo naposledy pred zhruba troma rokmi. So Zuzou Pravňanskou som sa stretol naposledy asi pred štyrmi rokmi úplnou náhodou v potravinách. A s Karolom Polákom som sa stretol asi pred dvoma týždňami. Lenže priateľstvo medzi nami neostalo na takej úrovni, aby to nebolo niečo iné ako náhoda.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.