kaštieli sa v posledný májový deň skončila jubilejná, štyridsiata Humenská hudobná jar (HHJ), ktorú možno smelo hodnotiť ako úspešnú. Na piatich koncertoch sa predstavili domáci i zahraniční umelci, sólisti i súbory. Nášmu druhému symfonickému orchestru a svetoznámemu hudobnému telesu, Štátnej filharmónii Košice, patril úvodný koncert. Terajšia úroveň orchestra, s prevahou novej generácie vysokoškolsky vzdelaných hudobníkov, opäť potešila vďačného humenského diváka. O hodnotný umelecký zážitok sa na druhom koncerte hudobnej jari postaralo Cimbalové duo, Juraj Helcmanovský a Martina Krigovská, z Košíc. Hodinový koncert v sieni kaštieľa bol bravúrny a cimbalové duo, možno aj trio, by sme radi opäť v Humennom privítali. Už po siedmy krát samostatne, v rámci Humenskej hudobnej jari, koncertovali učitelia a žiaci tunajšej základnej umeleckej školy. Do programu zaradili vystúpenie Komorného speváckeho zboru pri ZUŠ v Humennom, z repertoáru ktorého veľmi presvedčivo zazneli piesne Rómov, Cigánov a kočovníkov v úprave Zdenka Mikulu. Toto vystúpenie bolo jediným na piatich koncertoch, kde zaznel spev. Doteraz sa na HHJ predstavilo 21 speváckych zborov a až 62 operných spevákov, sólistov. Štvrtý koncert patril dychovému triu, flauta, klarinet, fagot, ktoré je zložené z prvých hráčov, sólistov (A. Patokárová, P.Grúň a V. Klein), Štátnej filharmónie Košice, ktorí zároveň pôsobia ako pedagógovia na košickom konzervatóriu. Dojemná hra, vybrúsená technikou a sebaistotou iba potvrdila, že všetci traja sú naozaj jednotkou košickej filharmónie. Na záverečnom koncerte sa predstavili hostia zo zahraničia, susedného Poľska. Klaviristka Teresa Kabanová a flautista Henryk Blažej boli tým najlepším záverom jubilejného ročníka humenského festivalu. Ich neobyčajne oduševnená a dynamická hra presvedčila prítomných divákov o vysokej hráčskej úrovni tejto dvojice. Program bol zároveň dôstojnou propagáciou tvorby poľských hudobných skladateľov, ktorých diela na tomto koncerte dominovali. Humenská hudobná jar, jej 40. ročník sa skončil. Mesiac nasýtený kvalitnou hudbou priniesol zážitky, prekvapenie, možno aj rozčarovanie. Po absolvovaní všetkých koncertov si opäť premietam v mysli, ako na každom kroku, zo všetkých strán, počúvame variácie vzdychov a vzlykov na tému neutešenej finančnej reality v našej kultúre. Týka sa to aj mesta Humenné, ktorého predstavitelia akosi zabúdajú, že ak v niečom Slovensko je vo svete známe, je to predovšetkým hudba, pravda nie hrajúca fontána, ktorú by sme za 10 miliónov korún mali čoskoro počúvať na našom námestí. Dali by sa minúť aj užitočnejšie, napríklad na opravu domu kultúry, skultúrnenia priestorov základnej umeleckej školy alebo obnoveniu mestského rozhlasu, ktorý len čiastočne nahradila mestská televízia.
Bartolomej Soták, Humenné
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.