nepredpokladajú, že ich príjem počas splácania vzrastie natoľko, aby ním mohli kryť splátky. Ak sa v takejto situácii nachádzajúca domácnosť rozhodne požičať si sumu vo výške jej ročného príjmu a ak sú jej členovia zodpovední, mali by vopred vedieť, odkiaľ vezmú prostriedky na splácanie pôžičky. Inak povedané, z ktorých doterajších výdavkov domácnosti budú skresávať. Vylúčia zahraničné dovolenky, skromnejšie sa budú stravovať a obliekať, prípadne nájdu inú možnosť kde ušetriť? A vôbec, majú kde ušetriť bez toho, aby neohrozili základné funkcie domácnosti? Neviem, či si podobné otázky v rámci zdravej "sedliackej logiky", kládli aspoň v duchu poslanci, keď prednedávnom súhlasili, aby si spoločná 20-tisíc členná domácnosť mesta Rožňava, požičala 65 miliónov korún. Je to suma zhruba rovnajúca sa ročným príjmom mesta. Splácať ju bude 11 rokov, pričom ročne musí našetriť na splátky okolo 10 miliónov korún. Ak splácať nebude, môže prísť o veľa. Napríklad o 16 nehnuteľností, 40-percentný podiel vo firme Rozeko, či o podielové dane zo štátneho rozpočtu, ktoré sú dôležitým zdrojom mestských príjmov, čo by bol kolaps. V konečnom dôsledku mesto preplatí pôžičku o cca 40 miliónov korún za predpokladu, že koruna voči euru nezoslabne. A čo mesto pôžičkou získa? Zdá sa, že najmä Dom kultúry, i keď pôvodný zámer bol využiť požičané peniaze na viacero investičných akcií. Tie však išli bokom kvôli navýšeniu rozpočtu na túto nosnú stavbu o 14 miliónov korún. Ak zrátame, že z úveru sa 11,5 milióna korún použilo na splatenie predchádzajúceho, takmer 3 milióny korún na hotel Šport, ktorý je v súčasnosti pre mesto neproduktívnym majetkom, 1,3 milióna korún na vyriešenie zásobovania kúpaliska vlastnou vodou a 1,5 milióna korún na rekonštrukciu prevádzky mestských lesov, zistíme, že z požičaných peňazí, ostalo necelých 10 miliónov korún. Z nich sa ešte časť určite podrží ako rezerva na nepredvídané výdavky súvisiace i s domom kultúry, lebo práve ten je pre splácanie úveru kľúčovým. Doposiaľ prepočítaná návratnosť investícií vychádzala z predpokladu, že príjmami z nájmu za obchodno-administratívne priestory získa mesto dostatok prostriedkov na splátky. Prepočty však vychádzali z pôvodného rozpočtu 24 miliónov korún a z ceny 900-1000 korún za meter štvorcový ročne. Takto zrátaná návratnosť má však dnes vážne trhliny a veľmi rýchlo sa môže rozsypať ako domček z karát. Nie je totiž vylúčené, že zvýšenie nájomného odradí záujemcov o priestory, pretože budú pre nich jednoducho neekonomické. Ak nebude objekt na seba a na splácanie úveru zarábať, bude to mať vážne dôsledky na celkovú platobnú schopnosť mesta. Keď nedokázali doteraz na seba zarobiť napríklad také Tri ruže, ktoré naopak bolo treba dotovať, prečo by mal byť dom kultúry výnimkou? Je síce chvályhodné, že sa po 12 rokoch našiel spôsob, ako jednému z mestských pomníkov aspoň čiastočne vrátiť pôvodný účel, len či za takúto cenu? Budeme mať gemerský Pollus City Center, ale naďalej i prašné a deravé ulice, chýbajúce chodníky a schátralé mesto. (autor je redaktorom Hospodárskych novín)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
