Včera sa už pracovne stretol s novinármi, ktorým priblížil svoj pohľad na vládny návrh zákona o investičných stimuloch a priemyselných parkoch. Tento návrh už prešiel v parlamente prvým čítaním a schválený by podľa Kužmu mohol byť v septembri. "Neskoro, ale predsa," takto znie základná Kužmova charakteristika spomínaného návrhu zákona. Ako uviedol, realizácia bude prakticky možná až v roku 2002 a "nezvýhodňujeme týmto zákonom zahraničných investorov, iba sa dostávame na úroveň Poľska, Maďarska a Česka".
Chystaný zákon stanovuje podmienky poskytovania individuálnej pomoci pre firmy. Túto finančnú pomoc by vydávali orgány štátnej správy, spolu s národným úradom práce, zároveň firmy, ktoré by takúto pomoc dostali, by mohli byť kontrolované Najvyšším kontrolným úradom. Tieto stimuly sú určené na počiatočné investície, na vytvorenie pracovných miest, rekvalifikáciu zamestnancov, poskytnutie hmotného investičného alebo neinvestičného majetku, na zriadenie, rozšírenie, či modernizáciu prevádzkarne, alebo na kúpu podniku od podnikateľa v ťažkostiach, respektíve jeho časti.
"Zákon nezvýhodnenie len zahraničných investorov, ale aj domácich, aj keď viac ho asi využijú tí zahraniční. Týka sa totiž investícií nad 400 miliónov korún. pričom minimálne polovicu musí mať investor vlastných prostriedkov, respektíve mať naň garantovaný úver,"
uviedol poslanec a dodal, že vzhľadom na výšku 200-miliónovej zábezpeky predpokladá, že ho zo slovenských firiem "možno využijú podniky ako Matador Púchov, či VSŽ Košice, ktoré by fungovali tak, či tak. Vytvoria si právnickú osobu, za ktorú bude ručiť materská firma".
Jozef Kužma považuje navrhovaný zákon za dobrý, aj keď má viaceré nedostatky. Napríklad príspevok na vytvorenie pracovného miesta je určený tak, že v regióne s nižšou ako desaťpercentnou nezamestnanosťou dostane zamestnávateľ 30 tisíc na jedno miesto, od 10 do 15 percent 40-tisíc, od 15 do 20 percent 70 tisíc. V regiónoch s nezamestnanosťou od 20 do 25 percent stotisíc, od 25 do 30 percent 130 tisíc. Z toho vyplýva. že ak je niekde päťpercentná nezamestnanosť, investor získa 30 tisíc na hlavu a ak je inde viac než desaťpercentná nezamestnanosť, dostane len o desaťtisíc viac. "Tých tridsaťtisícových môže byť toľko, že odčerpú povedzme sedemdesiat percent prostriedkov," vyslovil svoju obavu J. Kužma a dodal, že tiež chýba územná preferencia a nie sú zohľadnené chudobné regióny severného a východného Slovenska. V tejto súvislosti vyslovil obavu, aby na Slovensku nenastal podobný problém ako v Taliansku, kde je bohatý sever a chudobný juh.
Najväčším problémom návrhu zákona o investičných stimuloch je však podľa Kužmových slov v tom, že spomínané príspevky nie sú nárokovateľné. Znamená to, že sa o nich bude rozhodovať na úradoch, v čom je potenciálna hrozba korupcie. "Ak by zamestnávateľ dosiahol vopred určené parametre a mal by nárok zo zákona na určitú čiastku, bolo by to lepšie a transparentnejšie, aj keď by to mala byť menšia čiastka, než väčšia, ale nenárokovateľná," uviedol J. Kužma a dodal, že niektoré pripomienky by mohli byť budú po druhom čítaní návrhu zákona vo výboroch zohľadnené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
