ktoré pre ne vyplývajú z komplexnej ochrany SR pred zavlečením a šírením nákazy BSE, rátať s finančnými nárokmi najmenej 115 miliónov Sk.

Straty na surovine po odstránení rizikových orgánov totiž budú každoročne predstavovať asi 48,2 milióna Sk a náklady na ich zvoz do vybranej kafilérie v Nitre 38,9 milióna Sk. Technologické dovybavenie odsávačkami, pílami či zbernými nádobami každej jednej prevádzky, ktorá chce splniť nové veterinárne predpisy, napokon vychádza na asi 2,8 milióna Sk, pričom podľa riaditeľky Zväzu mäsiarov Slovenska (ZMS) Edity Ohrabľovej na tom veľmi intenzívne pracuje asi 10 najvýznamnejších bitúnkov.

O tom, koľko bitúnkov nakoniec zostane na domácom trhu spracovania hovädzieho dobytka, však podľa nej rozhodnú až júlové kontroly veterinárnych orgánov, pretože šancu na potrebné zmodernizovanie mal každý. Zhruba 50 bitúnkov pre potreby domáceho dobytkárstva je podľa nej ešte únosných, ale nemá význam, aby sa udržali v súčasnom počte 202 prevádzok.

Do nahrádzania vynútených nákladov by mal podľa E. Ohrabľovej rozhodne vstúpiť aj štát, pretože slovenský mäsopriemysel si problémy s BSE nespôsobil sám. Nároky spracovateľov mäsa v kvantifikácii finančného krytia opatrení proti BSE, ktorú dopracováva Ministerstvo pôdohospodárstva SR, zaradené sú. Testovanie a zvoz do kafilérie by štátna pokladnica mohla podľa nej uhradiť v plnej výške a o miere pokrytia vynaložených investícii do technológií je možné ešte diskutovať. Ak štát do tohto problému nevstúpim, budú mäsiari prinútení zdražovať svoje výrobky.

Podľa doterajších informácií zväzu chcú spomenuté požiadavky veterinárov ešte do začiatku nadchádzajúceho mesiaca splniť napríklad spoločnosti Tauris Dunajská Streda, Mecom Humenné, Hrádok Lučenec, Kabát Bratislava, Seredský mäsový priemysel, Mäso Spiš, Zbrojníky či firmy Fabuš a Matejov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.