summite EÚ v Göteborgu stalo ešte čosi záhadného navyše, čo sa v záverečnom dokumente neobjavilo a čo politici vo vyhláseniach a spravodajcovia médií hermeticky utajili.
Titulky ako "EÚ rozhodla o rozšírení", "Rozšírenie bude v r. 2004" a pod. totiž neznamenajú kvalitatívne novú realitu, ich obsahom nie je žiadny dramatický obrat proti doterajšej skutočnosti. Tvrdenie, že "EÚ oznámila kandidátom, že MÔŽU byť členmi v r. 2004", totiž platí už od decembra 2000. A ani po 16. júni 2001 neplatí, že pripravení kandidáti v r. 2004 členmi EÚ aj BUDÚ.
Buď sme teda podľahli skleróze tí všetci, ktorí si pamätáme na výsledky summitu v Nice, alebo nám tu ktosi vnucuje akúsi virtuálnu slávnosť, ktorú majú vytvoriť senzačné balenie a oslavné chóry. Voľným zrakom, na vlastné oči je totiž možné dešifrovať iba toľko, že v kritickom deviatom odseku dokumentu z Göteborgu, ktorý všetci tak ospevujú, sa oproti decembrovému vyhláseniu z Nice zmenilo jediné slovko: "NÁDEJ" (anglicky hope), že terajšie kandidátske krajiny sa budú môcť v r. 2004 zúčastniť volieb do EP už ako členské štáty (formulácia z Nice), sa premenila v Göteborgu na "should", čo je pomocné sloveso a slovensky znamená "MALI BY SA" (zúčastniť...). Takže z nádeje, že budeme môcť v r. 2004 voliť do EP (Nice), je po Göteborgu budúci podmienečný spôsob - mali by sme môcť. Ak je toto dôvod na ovácie, aké usporiadali včera politici aj médiá po oboch brehoch Schengenu, tak čosi naozaj nebude v poriadku...
Už záver summitu v Nice sa predsa vykladal ako určitý záväzok únie pristúpiť k rozšíreniu v r. 2004. Göteborg sa smie maximálne chápať ako veľmi jemné zosilnenie prísľubu z Nice. Reálny posun je však ešte nepatrnejší, čo najpresvedčivejšie dokladá sobotňajší komentár nemeckého kancelára Schrödera: "JE TO NATOĽKO OTVORENÉ, že s tým môžem žiť".
Práve Nemecko a Francúzsko to veru boli, kto blokoval prijatie podrobnejšieho kalendára pre prvých, najvyspelejších kandidátov, ktorí by boli aj pomenovaní, za čo dlho lobovalo najmä Maďarsko. Presne odpor osi Berlín - Paríž proti špecifikácii termínov je práveže výrazne negatívny signál, ktorý z Göteborgu vzišiel. Pritom Schröder formuloval ešte aj po svojom "ústupku" celý rad pochybností. Fakt je taký, že na jeseň 2002 - týždeň či dva po našich - sú v Nemecku voľby a nemôže nebyť, aby sa téma rozširovania únie nestala predmetom kampane. Vzhľadom na nálady doma i veľkosť nemeckých subvencií do bruselských mešcov má sociálnodemokratický kancelár ruky zviazané väčšmi, ako ktorýkoľvek iný európsky štátnik. Zato sa môžeme spoľahnúť, že rozviazané bude mať ústa, ako napokon všetci aktéri týchto volieb. Prejav tandemu Schröder - Jospin v Göteborgu mal byť práveže jasnou zvesťou, že na neviazanú fiestu niet žiadneho dôvodu.
Okrem iného ešte aj preto, že také produktívne a pružné predsedníctvo, ako bolo teraz švédske, sa tak rýchlo nezopakuje. Od 1.júla usadajú na trón v EÚ Belgičania, ktorí - mimochodom - boli z menších štátov jediní, čo francúzsko-nemecké obštrukcie podporovali. Stačí si spomenúť na belgické maniere v kauze našich lietajúcich Rómov, aby bolo zrejmé, že za negociačným boomom prvého polroka sa veru zatiahne opona.
Pozitívnym záverom summitu nesporne je, že opona sa definitívne zatiahla aj nad delením na "luxemburskú" (prvú) a "helsinskú" (druhú) skupinu kandidátov. Dostihnutie Poľska v počte uzavretých kapitol Slovenskom a Litvou však zakladá smerom k roku 2004 ďalšie špekulácie, ktoré sa odvíjajú z veľmi silnej nemeckej podpory Varšave. Na jednej strane sa prostredníctvom riadených mediálnych únikov aktualizuje scenár, podľa ktorého by sa malo do únie vpustiť v prvom kole všetko s výnimkou Bulharska a Rumunska. Práve preto, aby najtvrdšie vyjednávajúce Poľsko, navyše s obrovským poľhohospodárskym problémom, sa neocitlo mimo prvej várky, čo by bolo pre Nemcov neakceptovateľné. Na druhej strane sa pri súčasnej rokovacej taktike Varšavy nedá vylúčiť, že sa prepadne ešte hlbšie. Takže zaostávanie politicky i mocensky najvýznamnejšej východoeurópskej krajiny sa môže potom zneužiť ako zámienka pre ďalšie odklady. Česi a Maďari, ktorí urgujú čo najväčší kvalt zo strany EÚ, začínajú mať z týchto scenárov už vážne obavy, čo vedie z ich strany k mimoriadne nesolidárnym vyjadreniam typu "na nikoho nebudeme čakať".
Existuje však predsa niekto, na koho čakať musieť budú, ak sa tak situácia vyvŕbi. Je to samotná únia, o ktorej sa napriek povinnej injektáži optimizmu z Göteborgu dá dnes spokojne napísať, že je na rozšírenie pripravená menej ako prvých desať aplikantov. Aj technicky, keďže Zmluvu z Nice vyhodili Íri do vzduchu, aj politicky, keďže priepasť medzi politikmi a občanmi EÚ nikdy nebola v otázke rozšírenia taká rozďavená, ako práve teraz.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
