radosti hráčov i fanúšikov Avalanche. Bolo to v roku 1996, len rok po tom, čo sa hokejisti z kanadského mesta Quebeku museli presťahovať do Skalistých hôr kvôli finančným problémom. Vtedy im veril málokto. Veď počas pôsobenia v krajine javorových listov sa do finále Stanley Cupu nedokázali dostať ani raz. Zaznamenali dokonca "šnúru" piatich rokov, počas ktorých do bojov o pohár vôbec nezasiahli ! Po príchode do Denveru partia okolo kapitána Joe Sakica zmobilizovala sily. Po postupnom vyradení Vancouveru, Chicaga a Detroitu sa prepracovala až do záverečných bojov. Tu narazili lavíny na prekvapenie ročníka Floridu, ktorú zmietli 4:0 na zápasy a zaslúžene mohli vychutnávať atmosféru víťazstva. To bolo v roku 1996.

V tomto, aj predchádzajúcom týždni sa o novom víťazovi pohára lorda Stanleyho popísalo dosť. Pozrime sa na jeho genézu

Z INÉHO POHĽADU

Za ulynulých päť rokov sa káder Avalanche síce podstatne zmenil, najväčšie opory tímu brankára Patricka Roya a útočníkov Petra Forsberga a Joe Sakica ale vedenie dokázalo udržať. Keď vyprchala eufória zo zisku pohára a tímu sa účasť vo finále nepodarilo zopakovať, musel sa porúčať aj tréner Marc Crawford. Generálny manažér Pierre Lacroix pomocou chytrých výmien urobil z Avalanche mužstvo, ktoré bolo po troch rokoch schopné konkurovať ďalším špičkovým klubom v honbe za pohárom. K lavínam sa pripojil bojovník Theo Fleury, ostrieľaný Dale Hunter i mladíci Chris Drury a Milan Hejduk. Ani to nestačilo na Dallas Stars, ktorý ich v treťom kole vyradil 4:3 na zápasy. Sezóna 1999/2000 bola pre "Sakikovcov" výnimočná aj tým, že sa do mužstva dostal veterán Ray Bourque, ktorý predtým pôsobil 20 rokov v Bostone. Vedenie Bruins mu chcelo umožniť získať trofej, na ktorú by s medveďmi už asi nesiahol. Nakoniec sa to Rayovi v poslednom roku druhého milénia nepodarilo. Pričinili sa o to opäť hráči Stars, keď vo finále konferencie zdolali lavíny po sedemzápasovej bitke. Do ďalšieho, práve ukončeného ročníka vstupovali zverenci trénera Boba Hartleyho s jasným cieľom postúpiť konečne do finále a zdvihnúť nad hlavu vytúžený pohár. Celú sezónu hrali hokejisti z Denveru na plný plyn a keď po skončení základnej časti bilancovali, vychádzali im len

SAMÉ PLUSY

Získali 118 bodov, najviac v celej lige, o 7 viac ako druhí New Jersey a Detroit.

52-krát dokázali vyhrať stretnutie, žiadne iné mužstvo sa nedostalo cez hranicu 50 víťazných zápasov.

Gólman Patrick Roy sa stal rekordérom v počte víťazstiev v základnej časti, keď pokoril staručký rekord 447 víťazstiev, ktorý držal legendárny Terry Sawchuk.

Joe Sakic sa prekonával vo všetkých herných činnostiach, zaznamenal 54 gólov, 65 prihrávok a so ziskom 118 bodov skončil v tabuľke produktivity druhý za Jaromírom Jágrom.

Všetky tieto skutočnosti boli veľmi pekné "ale čo z toho, keď sa tímu opäť nepodarí dobyť brány finále", premýšľali funkcionári Avalanche. Že to lavíny tohto roku mysleli so Stanley Cupom vážne, dokázali už vo februári, keď z Los Angeles získali elitného zadáka Roba Blaka. "Je to jedinečný obranca na vrchole kariéry. Má výbornú strelu, techniku, je dôrazný v osobných súbojoch a v boji o Stanley Cup bude pre nás veľkou posilou," vyjadril sa Pierre Lacroix. Teraz už môžeme povedať, že mal stopercentnú pravdu. Ale, poďme pekne poporiadku.

CESTA COLORADA ZA STANLEY CUPOM 2001

1. kolo

Ako tím, ktorý išiel do play-off z prvého miesta, dostalo Colorado relatívne najslabšieho účastníka vyraďovacích bojov na západe Vancouver Canucks. Hoci sa kanaďáci snažili zvýšenou tvrdosťou eliminovať najväčšie hviezdy súpera Joe Sakica a Petra Forsberga treba podotknúť, že sa im to veľmi nedarilo. Navyše boli oslabení o svojho kapitána Marcusa Näslunda, ktorý si zlomil nohu a tak sa v celej štvorzápasovej sérii zmohli len na 9 gólov. Lavínam sa tak po výsledkoch 5:4, 2:1, 4:3p a 5:1 poľahky podarilo postúpiť ďalej.

2. kolo

V ňom sa Sakic a spol. stretli s najväčším prekvapením vyraďovacích bojov mužstvom Los Angeles Kings ktoré porazilo silný Detroit 4:2 na zápasy. Hneď v prvom stretnutí Avalanche v predlžení podľahli 3:4 a Bob Hartley začal tušiť, že to vôbec nebude taká ľahká séria, ako si mnohí predstavovali. Obaja brankári sa prekonávali a boli najväčšími oporami svojich tímov. Patrick Roy na jednej a Felix Potvin na druhej strane dvakrát "stiahli rolety" a nedovolili súperovi skórovať. Nakoniec sa šťastie priklonilo na stranu Colorada, ktoré v poslednom "mači" zmietlo kráľov 5:1. Výsledky: Colorado Los Angeles 3:4p, 2:0, 4:3, 3:0, 0:1, 0:1p a 5:1.

3. kolo

Bohvie, ako by to všetko dopadlo, keby sa do finále konferencie neprebojovali hráči St.Louis ale Dallasu,starí známi Avalanche z minulých ročníkov. Kouč Hartley sa v sérii s bluesmanmi musel zaobísť bez zranenej superhviezdy Petra Forsberga, ktorému operovali slezinu. Ani strata veľkej opory nezabránila hokejistom Colorada v postupe do vysnívaného finále, keď bez väčších problémov pokorili St.Louis 4:1 na stretnutia. Výsledky: Colorado St.Louis 4:1, 4:2, 3:4p, 4:3p a 2:1p.

(S podobnou ľahkosťou s akou vyradili lavíny mužstvo nášho Pavla Demitru, vyprevadili Maria Lemieuxa a jeho Pittsburgh hráči New Jersey Devils - a tiež 4:1 na zápasy. Ich prepracovaná obrana dovolila súperovi skórovať len sedemkrát. Ostrostrelec Jaromír Jágr si v celej sérii nepripísal ani bod, Lemieux iba 3 asistencie.).

FINÁLE

Prvý duel v Denveri (5:0) bol jednoznačnou záležitosťou domácich. Zaskvel sa najmä Joe Sakic s dvoma gólmi i prihrávkou a zadák Rob Blake (1+2). Vrásky na tvári však pribudli na tvári hosťujúceho trénera Larryho Robinsona po tom, čo sa jeden z kľúčových hráčov Randy McKay zranil, a bolo treba hľadať kvalitnú náhradu. S pribúdajúcimi zápasmi sa napätie i tvrdosť aktérov na ľade stupňovali a neostalo to bez následkov.

Útočník Devils Jason Arnott vo štvrtom stretnutí skolaboval na striedačke po tom, čo ho puk zasiahol do tváre a krídelník Avalanche Milan Hejduk bol tiež nútený z hry odstúpiť, keď ho nešetrne zasiahol do hlavy Róbert Holík. Po piatom meraní síl, to už s Coloradom vyzeralo zle-nedobre, pretože diabli sa ujali vedenia 3 : 2 na stretnutia a navyše ďalší zápas hrali doma. Lavínam sa podarilo sériu vyrovnať po výsledku 4 : 0 a vynútiť si siedmy duel na domácom ľade. Rozhodujúci súboj bol plne v réžii hráčov Colorada. Tréner Hartley urobil v zostave niekoľko zmien, napr. presunul agilného bojovníka Dana Hinota z tretieho útoku do prvého k Sakicovi a Alexovi Tanguayovi. A práve Hinote vypracoval v ôsmej minúte úvodnej časti prvý gól, keď jeho prihrávku zužitkoval Tanguay. O výsledku rozhodli domáci v priebehu dvoch minút, keď najskôr Tanguay a po ňom Sakic prepálili brankára diablov Martina Brodeura. Hoci posledné slovo mal hosťujúci Petr Sýkora, po výsledku 3 : 1 sa zo zisku Stanleyho pohára radovali hráči Avalanche. Pekné gesto predviedol Joe Sakic, ktorý ako kapitán víťazného tímu mal prebrať trofej ako prvý a urobiť s ňou "kolečko" po ľadovej ploche. Aké však bolo prekvapenie 18 007 divákov v aréne a miliónov pri televíznych obrazovkách, keď Sakic podal pohár štyridsaťročnému Bourqueovi, ktorý na tento okamžik čakal dlhých 22 rokov. "Je to neskutočné, stále tomu nemôžem uveriť. Posledných 30 sekúnd som už od vzrušenia ani nemohol dýchať. Konečne sa mi podarilo zdvihnúť pohár nad hlavu", vysúkal zo seba šťastný veterán. Menší rozruch vyvolal brankár Patrick Roy. Z rúk komisára NHL Garryho Bettmana obdržal Conn Smythe Trophy, pre najužitočnejšieho hráča play-off, no veľmi sa z nej netešil. "Je to síce príjemná vec, ale nedá sa to porovnať s pocitom, ktorý prežíval Ray, keď dvíhal pohár nad hlavu", vyjadril sa Roy na tlačovke. Výsledky: Colorado New Jersey 5:0, 1:2, 3:1, 2:3, 1:4, 4:0 a 3:1.

Sezóna 2000/2001 sa teda niesla plne v réžii víťaza Stanley Cupu i základnej časti COLORADA AVALANCHE.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.