tento hyperaktívny spevák, muzikant a tvorca úspešného muzikálu Hamlet zastavil i v Košiciach.
Medzi ľuďmi si známy ako invenčný, večne aktívny chlapík, ktorý príde stále s niečím novým. Je preto prekvapivé, že tvoj nový album pozostáva výlučne s prebratých skladieb. Došli nápady?
"Nie, dôvod je jednoduchší. Momentálne píšem nový muzikál Cyrano, Hamlet je stále vypredaný, novú sezónu otvoríme so 400-tou reprízou. Je toho proste strašne veľa a neviem si predstaviť, že by som popri tom ešte skladal vlastné skladby. Vyriešil som to tak, že som urobil špeciál-platňu, ktorou sa chcem poďakovať všetkým mojim hudobníckym vzorom, ktoré ma naučili skladať muziku. Sú to majstri ako Dylan, Springsteen a iní."
Títo hudobníci pre teba predstavujú stabilné hudobné hodnoty, ktoré, ako sám hovoríš, zostávajú. Aké iné hodnoty s tebou zostali bez zmeny počas celej tvojej kariéry?
"Hm, neviem ako odpovedať. Za tie roky v branži som prestal byť tak dôverčivý, ako som býval. Ja by som si prial, aby všetci ku mne pristupovali rovnako otvorene, ako ja k nim. Ale nie je tomu vždy tak. Pomaly som prepadal skepse, že už nestretnem nikoho, s kým by som mohol spolupracovať. To teraz nehovorím o muzikantoch, ale o ľuďoch, ktorí hudbu nakoniec predávajú. Preto musím povedať, že pre mňa bolo veľkým prekvapením, že práve pri Hamletovi prišiel zlom a naraz bol okolo mňa tým ľudí, na ktorých sa môžem dodnes úplne spoľahnúť. Dokonca som ich zblbol, aby si rovnako ako ja popožičiavali peniaze a išli do toho rizika so mnou. Chcem tým povedať, že je pre mňa veľkým poznaním, že dokážem byť ešte po toľkých rokoch v branži príjemne prekvapený."
Tvoj vzťah k Slovensku?
"Už od 94-ho mám slovenskú kapelu, momentálne hrám s Mariánom Grexom, Mišom Kovalčíkom a inými Slovákmi, na platni mi spievali slovenské vokalistky. Všetci sú úplne v pohode. Polovicu svojich platní som točil na Slovensku. Akurát v Košiciach som nekoncertoval asi od 91-ho a patrilo by sa tu už aspoň ukázať. Možno na jeseň."
Ako vznikol duet s Petrom Nagyom na novom albume?
"Veľmi jednoducho. Potreboval som prerobiť skladbu Toma Johnsona "Sometimes we cry", ktorú spieva s Van Morrisonom. Hovorím si, sakra, bolo by pekné, keby sa z toho spravil federálny duet. Ako prvý mi okamžite napadol Peter. On si totiž tie svoje skvelé texty aj sám píše, nie je ako množstvo spevákov čo klamú telom a spievajú cudzie veci. Tak som za ním prišiel a hovorím mu, tu máš anglický text, pozri sa na to a skús s tým niečo do týždňa spraviť. A on len že, ukáž? A hneď začal prekladať a deliť, kto čo bude spievať. Ja mu hovorím kľud, to má čas. No a nakoniec to za hodinu a pol bolo i naspievané a nahraté v štúdiu."
Keď si v Blave skúšal so slovenskými kolegami muzikál Hamlet, vyjadrili sa o tebe, že si veľmi prísny až puntičkársky. Si taký i v živote?
"Ha, to fakt povedali? Lebo ja som strašný flákač. Možno som vzbudil ten dojem kvôli tomu, že si stojím za každým slovom, ktoré som napísal. Pre iných to môže vyzerať ako detail, pre mňa to má ohromný význam."
Sú ti bližšie tragické postavy? Stotožnil si sa s Hamletom, ani Cyrano nedopadol najlepšie...
"Áno, všetci raz umrieme, ako oni. Poviem na rovinu, že tragédia je inšpiratívnejšia. Muzika na túto tému sa lepšie píše, hoci som štúdiu Shakespeara venoval dva roky. Robiť komédiu podľa nejakej predlohy a zvlášť, keď by to malo byť celé spievané, je omnoho ťažšie."
Čím sa ešte nechávaš v živote inšpirovať?
"Musím povedať, že sú to ženské, to je večná inšpirácia. A zakaždým ma to prekvapí."
Napriek tomu nie si vďačný typ pre bulvár, žiješ pokojným rodinným životom...
"Áno. Mám dve deti šesť a sedemročné. Viac nepoviem, stačí, že ja som verejný majetok. Myslím si, že i vďaka tejto ich anonymite sme šťastní, aj keď šťastie si človek uvedomí až keď príde nejaká rana."
Si známy svojim vzťahom k adrenalínovým športom, keď môžeš, lámeš si ruky na padákoch atakďalej. Neprešlo?
"Neprešlo. Hoci musím povedať, že práve kvôi tej ruke som pribrzdil a začal som sa orientovať na lyžovanie. Keď môžeme odchádzame s rodinou do hôr, tam je to strašne jednoduché. Vždy je tam veľa snehu, ktorý tak pekne rozhodí ten môj pražský systém, ktorý núti človeka neprestajne niečo vybavovať. Na horách sa proste pozriem von oknom a vidím, že je perfektné počasie, vezmem bežky či snowboard. Už aj deti s tým začali (povzdych). A najnovšie som sa zbláznil do windsurfingu. Pred týždňom som sa vrátil z Kanárskych, kde som bol trénovať. No čo vám budem hovoriť, úžasné. Má to navyše výhodu, že keď máš slušný neoprén, ani sa tak veľmi neomlátiš."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
