horkokrvých mládencov, a čo je horšie, nasledujú ich ďalší a ďalší… Pri predvádzaní sa jedného pred druhým, kto motýlika zručnejšie ovláda, zabúdajú na opatrnosť. Ak sa k tomu pridruží alkohol, nešťastie je na svete.

"Valéra som predtým vôbec nepoznal. Zoznámili sme sa v kritický večer v krčme. Keď som tam prišiel, mal som vypité jedno pivo. Sedeli sme, popíjali, neboli medzi nami žiadne nedorozumenia. Vypil som dve poldeci ostrého a dve pivá. Ďalší alkohol nám krčmárka predať odmietla. Cestou z krčmy, sa ma opýtal, či nosím nôž. Vtedy som si spomenul, že som sa po práci neprezliekol a že motýlik mám pri sebe. Vytiahol som ho a potom sme predvádzali, ktorý z nás vie s ním lepšie narábať. Mne to išlo lepšie…" vypovedal v prípravnom konaní 19-ročný Stanislav K.

Dodal, že potom sa s Valérom sácali do hrude, kým sa medzi nich nezamiešal jeho menovec Stano. Odstrčil Valéra a začali sa pasovať oni dvaja. Spadli na zem a vtedy si uvedomil, že ešte stále drží v ruke nôž… Vzápätí si spomenul na Valéra a šiel ho hľadať… "Našiel som ho ležať na chrbte a na jeho bruchu som videl krv. Veľmi som sa naľakal… Medzi tým prišiel Stano a začal robiť Valérovi masáž srdca. Kričal, že ak Valér zomrie, tak ma zabije… Potom prišla záchranka, šiel som s nimi do nemocnice v Gelnici… Neviem o tom, že by som Valéra pichol motýlikom, nepamätám si na všetko. Veľmi ľutujem, čo sa stalo," sypal si popol na hlavu Stano.

Faktom, na ktorom už nikto nič nezmení však je, že ani tá najúprimnejšia ľútosť už Valérovi život nevráti. Stačila jedna jediná rana zasadená do hrudníka pod prsnú bradavku a 13. októbra lanského roka okolo 22.30 hod. vydýchol naposledy. Zodpovedným za jeho smrť je podľa obžaloby prokurátora Stanislav K., ktorý pred Krajským súdom v Košiciach čelil obvineniu z trestného činu vraždy. Obžaloba mu kladie za vinu, že po predchádzajúcom vzájomnom naťahovaní sa s Valérom, v čase, keď stál oproti nemu, ho veľkou silou a prudkosťou bodol vreckovým nožíkom s čepeľou širokou 1,7 cm a dlhou 8,5 cm do hornej časti hrudníka. Spôsobil mu bodnorezné poranenie pohrudnicovej dutiny, horného laloka ľavých pľúc a hrudníkovej srdcovnice s masívnym zakrvácaním pohrudnicovej dutiny.

Ako vyplynulo z výpovede kamaráta nebohého Valéra, na chatu do Žakaroviec, okr. Gelnica, prišli z Prešova s úmyslom chytať ryby. Večer zašli do krčmy na pivo. Po nejakom čase si k nim prisadol Stano, ktorého poznal z pravidelných návštev chaty. Keďže sedeli pri jednom stole, zoznámil ho aj s Valérom. V krčme sedeli až do 22. hod., do záverečnej. "Vyšli sme von. Valér so Stanom išli predo mnou a ja asi dva- tri metre za nimi. Pozeral som si pod nohy, ale viem, že sme už boli v areáli detského domova, keď som zdvihol hlavu a zbadal som, ako Stano sotil do Valéra. Pribehol som k nim, chytil som ho za ruky, začali sme sa naťahovať a pritom sme sa skotúľali dole na ihrisko… Sadol som si na Stana a vtedy som zbadal, že sa mu v ruke niečo zablyslo… Bol to nôž. Vybil m mu ho z ruky a kričal som na neho, aby prestal vystrájať. Stano sa zdvihol a šiel preč…" dodal svedok. Zdôraznil, že Valéra počul vykríknuť ´on ma pichol!´, ale nepamätal si, či to bolo v čase, keď ho šiel brániť, alebo až potom, keď sa už naťahoval so Stanom.

Privolaná záchranná služba už Valérovi pomôcť nedokázala. Ležal na zemi s odkrytým zakrvaveným bruchom a všetky pokusy o jeho oživenie, sa míňali činkom. Počas prepravy do nemocnice skonal. Pod úplne zbytočnú smrť mladého človeka sa nemalou mierou podpísal alkohol. U obžalovaného, krátko po jeho zadržaní, dychová skúška, ktorej sa podrobil, preukázala 2,3 promile alkoholu v krvi. Toxikologickým vyšetrením krvi a moču nebohého Valéra bola zistená hladina alkoholu 2,2 promile. Stručne povedané, tak obžalovaný, ako aj poškodený, sa nachádzali v ťažkom stupni opitosti.

Dvaja svedkovia, chovanci detského domova, ktorí si vyšli večer vonku zafajčiť, videli už len záver incidentu. Hovorí Ján F.: "Vyšli sme pred vchod detského domova a odtiaľ sme zbadali troch chlapcov, ktorí išli smerom hlavnej bráne. Rozprávali sa zvýšeným hlasom. Usúdil som, že sú opití… Jedeného z nich som spoznal podľa hlasu. Bol to obžalovaný. Potom som len počul, ako niekto vykríkol ´áu, on ma pichol´. Ako sa to stalo, kedy a kto ho pichol, neviem. Ja spolu s kamarátom sme videli len to, ako sa obžalovaný s ešte jedným chlapcom naťahovali a skotúľali sa pritom k ihrisku. Zľakli sme sa a radšej sme šli dnu. Nechceli sme sa medzi nich miešať."

Svedkovia obžalovaného poznali, pretože skôr, ako sa stal plnoletým, aj on prežil rok v detskom domove a potom sa vrátil k mame. Stano mal neľahké detstvo. Po rozvode rodičov žil striedavo u jedného a u druhého. Nemal také rodinné zázemie, ako jeho vrstovníci, i keď kvôli handicapu, starostlivosť rodičov potreboval možno viac, ako iné deti. Už pár mesiacov po narodení prekonal totiž zápal mozgových blán, v dôsledku ktorého u neho došlo k čiastočnej strate sluchu. Túto závažnú poruchu dokázal kompezovať dobrými intelektovými schopnosťami natoľko, že ju jeho okolie príliš nevnímalo. Podľa záverov, znalkýn z odvetvia psychiatrie u Stanislava K. ide o labilnú nevyrovnanú osobnosť s priemerným intelektom, so zvýšenou pohotovosťou k afektívnym reakciám, impulzívnemu správaniu, zvýšenej podozrievavosti a vzťahovačnosti. Pod vplyvom alkoholu sa uvedené reakcie ešte viac vystupňujú… Táto porucha osobnosti je podľa znalkýň v príčinnej súvislosti s prekonaným zápalom mozgových blán.

Ako došlo k bodnutiu poškodeného, nikto nevidel. Obžaloba na základe pitevného nálezu, vyšetrovania, obhliadky miesta činu, rekonštrukcie a záverov súdnych znalcov tvrdí, že išlo o vraždu. Stanislav K. a jeho obhajkyňa však zastávajú názor, že pri hre s motýlikom došlo k nešťastnej náhode. Navrhli preto súdu pribrať do konania balistika, resp. experta na bojové umenia, ktorý by mohol pomôcť vylúštiť rébus s "motýlikom". Súd ich žiadosť akceptoval. Kvôli sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, ktorým zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby, experti dostanú slovo až po rozhodnutí "najvyššieho".

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.