problémami. Ako to vyzerá v praxi, nám prezradil starosta MČ Košickej Novej Vsi, kde už so stavebnou činnosťou začali, František Knapík: "Základom, aby obec mohla výstavbu v súčasnosti plánovať, je aby bol schválený územný plán. Tento predpoklad je v našej MČ splnený. Územný plán schválilo mestské zastupiteľstvo v roku 1994. Výstavba prebieha v intraviláne a rozbiehame ju aj v extraviláne. Priamo v obci sú tri kategórie výstavby, a to doplnenie zástavby preluk a záhrad, strhnutie starého domu a na jeho mieste vystavenie nového a realizácia nadstavieb a prístavieb."
Okrem týchto zmien, v úzrmnom pláne sa ráta s rozšírením intravilánu do extravilánu. "Máme vytypovaných niekoľko lokalít. Rozpracovaná je už lokalita Poľná, kde sa v I. etape postaví 16 rodinných domov, v ďalšej fáze 16 až 20 domov. V prvej fáze, za predpokladu prostriedkov zo štátu, obce, ako aj investorov by sme mohli mať už na budúci rok dokončené základné siete. Čiže inžinierske technické siete. Zatiaľ je zabezpečná kanalizácia. Máme spracovaný projekt, aby sa zrealizovali aj ďalšie siete a posledná sa vybuduje komunikácia."
F. Knapík netajil pred nami aj mnohé ťažkosti, ktoré takýto typ výstavby sprevádzajú. "Najprv je to vyňatie poľnohospodárskej pôdy z fondu Ministerstva pôdohospodárstva. Po druhé je to vybudovanie infraštruktúry. Zabezpečenie finančných zdrojov a snáď najťažšou vecou je vysporiadanie pozemkov. Stav je taký, že o vyňatie z poľnohospodárskej pôdy požiadame až vtedy, keď bude vydané stavebné rozhodnutie. A to bude vydané vtedy, keď bude všetko vysporiadané, z hľadiska komunikácie Poľná. Je to asi už len päť percent, ale sú to najťažšie prípady a ťažko odhadnúť či sa to podarí do dvoch týždňov, alebo neskôr. V krajnom prípade to budeme musieť riešiť vyvlastňovacím konaním."
Náročným krokom je samozrejme aj financovanie takéhoto projektu, čiže vybudovanie sietí. Podľa slov F. Knapíka, časť prostriedkov použijú vlastných a časť štátnych, cez ministerstvo výstavby a štátny fond rozvoja bývania. "Štát takéto stavby dotuje nasledovne. Na jeden rodinný dom je vyčlenená čiastka okolo 135 tisíc korún, čiže na tých prvých 16 domov dostaneme 2,2 milióna korún. To je 40 až 42 percent z celkových nákladov. Zvyšných 60 percent, čiže 3,2 miliona korún by sme mali pokryť z vlastných voľných zdrojov obce. Tie však nemáme. Preto rokujeme so správcami sieti a s investormi, aby sme siete vybudovali formou spolufinancovania s novými vlastníkmi."
Ako nám starosta F. Knapík povedal, štátne zdroje dostanú vtedy, ak je vydaných viac ako polovica stavebných povolení. Aj preto už niektorí občania začali na pozemkoch stavať, bez ohľadu na neexistenciu kompletných inžinierskych sieti.
"Je to začarovaný kruh. Štát skôr neposkytne finančné prostriedky, kým nevidí vážny záujem obcí o výstavbu a kým nie je vydaných viac ako polovica stavebných povolení," dodal F. Knapík
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.