súkromí, aj vo verejnom živote. Momentálne za nás lobujú na veľvyslanectve v USA a podľa doterajších výsledkov je jasné, že s úspechom. Aj vďaka ich úsiliu bol premiér SR prijatý na najvyššej úrovni najvyšším predstaviteľom USA - prezidentom Georgeom W. Bushom. Zotrval s ním v dvadsaťminútovom rozhovore - a to už niečo znamená!
Nie iba manželka
Bútorovci pochádzajú z intelektuálskeho bratislavského prostredia. Kým však bol Martin od mladosti rebelom, Zora prežila detstvo "v blaženej nevedomosti". "Úprimne ma dnes trápi pomyslenie, o čom všetkom z hrôz päťdesiatych rokov som netušila. Oči sa mi začali otvárať až v sedemdesiatych rokoch." Že je u nás možný "socializmus s ľudskou tvárou" verila Zora Bútorová až do príchodu vojsk Varšavského paktu do bývalého Československa.
Potom obdivovala disidentov, sama však k nim - na rozdiel od manžela - nepatrila. "Nemala som dosť odvahy a sebavedomia." Samozrejme odmietla vstúpiť do KSČ i ďalších "nepovinno-povinných" organizácií. Na niektorých projektoch pracovala s Fedorom Gálom. "Na policajný výsluch som sa prvýkrát dostala, keď som na prvé výročie okupácie 21. augusta 1969 položila kyticu pred Hlavnú poštu na námestí SNP, kde ruskí vojaci rok predtým zastrelili mladého chlapca. Vypočúvali ma aj vtedy, keď zavreli môjho uja Pavla Lička - okrem iného za to, že vyviezol z Ruska Solženicynove poviedky a dostal jeho dielo do Anglicka. A predvolali ma, keď zatvorili Agnešu a Jána Kalinovcov."
Viac než manžel
Kontakt polície so Zorou Bútorovou sa paradoxne skončil, keď sa vydala za Martina Bútoru. Ten bol v politickej nemilosti od konca šesťdesiatych rokov a ešte viac potom, ako verejne odmietol podpísať rezolúciu, kritizujúcu Chartu 77. Políciu mal na krku každú chvíľu, dokonca aj vtedy, keď pôsobil ako sociológ a terapeut v protialkoholickej poradni.
Na jeseň 1989 podpísali manželia Bútorovci list Gustávovi Husákovi, v ktorom protestovali proti uväzneniu Bratislavskej päťky. Medzi signatármi boli napríklad Soňa Szomolányi, Iveta a Stano Radičovci, Vlado Krivý, Paľo Frič či Imro Vašečka. "Ak mám byť však úprimná, ani v tom najodvážnejšom sne som si netrúfla dúfať, že príde November 1989."
Martin Bútora bol na tom podobne? Vždy sa totiž zhodnú na rovnakom názore, občas sa len škriepia kvôli forme, ako sa k danému cieľu dopracovať. Hovoria, že je radosť uznávať svojho životného partnera aj ako spolupracovníka, spoludiskutéra, ktorý je tvorivý a bez predsudkov.
Amerika
Keď sa rozhodovali, či má Martin Bútora prijať post veľvyslanca SR v USA, uvažovali o pozitívach aj negatívach oboch. Bútora sa musel vzdať úlohy intelektuála na stopercentnú kapacitu, Bútorová musela prijať pozíciu manželky, "odvodenú" od poslania partnera. "Mala som pocit, že môj muž by mohol byť v tejto pozícii užitočný a rozhodla som sa mu v tom pomôcť. Vonkoncom to nepociťujem ako obeť."
Na udržiavanie rovnováhy vo vzťahu má cit aj Martin Bútora. Manželku povzbudil k práci na zrode knihy portrétov úspešných žien dneška - "Krehká sila".
"Američanom nejde do hlavy pasívny a útrpný prístup Slovákov k životu. Oni neuznávajú zaklínadlo - nedá sa. Naopak, usilujú sa pristupovať k problémom aktívne, brať ich ako príležitosť na pozitívnu zmenu."
Budujú si demokraciu zdola, vlastnými rukami a hlavami, a oveľa menej čakajú na pokyny a pomoc zhora. Presne tak, ako to robia samotní manželia Bútorovci celý svoj spoločný život.
Autor: Monika ŽEMLOVÁ, dam
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
