štvrtou strávenou za morom. A bola preňho i výnimočná a nezabudnuteľná. Práve v nej totiž dostal po pôsobení na farme prvýkrát v živote príležitosť zahrať si v hviezdnej NHL.

Po letnom tréningovom kempe síce putoval J. Bicek opäť na farmu do Albany, pretože miesto v prvom tíme sa mu neušlo, ale vo februári si naňho diabli z New Jersey konečne spomenuli a zavolali ho do tímu. "S Lenkou sme boli na večeri a v televízii sme sledovali zápas New Jersey. V ňom sa zranil Petr Sýkora a Lenka mi zrazu vraví, že má pocit, že na jeho miesto zavolajú do prvého tímu práve mňa. Odvetil som jej, že by som bol strašne rád, ale príliš som tomu neveril. Potom sme prišli domov a tam som našiel odkaz, že sa mám dostaviť na zápas New Jersey v Toronte. Bol som trošku zaskočený, že sa to konečne podarilo, ale bol to veľmi príjemný pocit," opísal nám sled udalostí bezprostredne pred svojim prvým štartom v NHL mladý útočník. "Keď sme si ten odkaz vypočuli, nemohli sme uveriť, že Lenkin 'ciťák' ozaj vyšiel. Bol som nadšený, na takúto príležitosť som čakal takmer štyri roky." Počas nich tvrdo makal na farme v Ablany. Šance sa teda hodlal chytiť a úvodný zápas v drese diablov mu vyšiel nad očakávanie - prezentoval sa hneď aj svojim premiérovym gólom v najslávnejšej lige sveta. "Bolo to pre mňa veľké plus. Únava odišla, začalo sa mi hrať lepšie. Niektorí hráči čakajú na prvý gól i desať a viac zápasov, kým mne sa ho podarilo streliť už v tom prvom. Gól bol pre mužstvo dosť potrebný, pretože som v poslednej tretine zvýšil na konečných 2:0. Mužstvo to poptrebovalo, pretože v predchádzajúcich stretnutiach sa mu nedarilo a ťahalo neúspešnú sériu." Na prvý gól v NHL sa nezabúda, ani Jirkovi nerobilo problém zaloviť v spomienkach. "Rafalski na ľavej strane vybojoval puk, zbadal ma a hodil mi ho napravo. Vnikol som do súperovej tretiny, zo stredu som spomedzi dvoch obrancov vystrelil a brankár Toronta iba vyrazil. Dostal som sa k odrazeného puku a pomedzi brankárove nohy som ho poslal do siete." Na Slovensku stojí premiérový gól minimálne basu piva pre spoluhráčov, za morom takéto obyčaje zrejme nemajú. "Čakal som, že niečo bude, pretože v Košiciach to bolo zvykom. Tam sa však nič také nekonalo."

Ani spomínaný gól však J. Bicekovi nepomohol udržať sa v kabíne dlhšie, po piatich odohratých dueloch putoval späť na farmu a viac už v NHL šancu do konca sezóny nedostal. "V tom súboji proti Torontu som okrem gólu bol vyhlásaný aj za tretiu hviezdu zápasu, takže všetci v šatni boli prekvapení, prečo ma v prvom tíme nenechajú dlhšie. Postupne sa však zo zranení vystrábili hráči ako Sýkora, Mogiľnyj a ďalší, takže som sa musel vrátiť na farmu. Dúfam, že sa do mužstva v budúcej sezóne vrátim hneď po tréningovom kempe, teda už na začiatku sezóny. Človek však dopredu nikdy nevie. Ináč, cítil som, že ma onedlho pošlú naspäť, pretože čas, ktorý som strávil na ľade, sa od zápasu k zápasu zmenšoval. Najlepšie to bolo proti Torontu, pretože som hral v jednej lajne s Holíkom." Zvesť o návrate do Albany musel prijať mladík spod Tatier športovo. "Keď mi to generálny manažér oznámil, išiel som si do šatne zbaliť veci. Tam ma stretol tréner Larry Robinson a pýtal sa ma, či ma poslali späť do Albany. Povedal som mu, že áno a on mi odvetil, že dúfa, že ma tu zase uvidí čo najskôr." Z toho vyplýva, že Jirko nezanechal najhorší dojem. Ďalšej príležitosti sa však už nedočkal, i keď, veľa nechýbalo a zahral by si i finále bájneho Stanley Cupu. "Do play off sme v AHL s Albany nepostúpili, takže ma zavolali opäť do New Jersey, aby som s mužstvom trénoval a bol pripravený v prípade potreby zasiahnuť do bojov o Stanley Cup. Nebol som od toho ďaleko, takmer sa mi naskytla šanca zahrať si v piatom zápase finálovej série proti Coloradu. Pred ním sa totiž jeden z hráčov zranil, aj Peťo Sýkora mi vravel, že budem hrať, ale napokon s rozhodli pre McKenzieho. Mimochodom, v tíme po finálovej prehre s Coloradom určite zavládlo sklamanie, pretože pre New Jersey nie je úspechom účasť v play-off, druhé, tretie kolo je samozrejmosťou. Prejsť až do finále a v ňom vypadnúť, nie je ničím príjemným."

Čo ďalej? Odhadovať budúcnosť v hviezdami nabitom tíme New Jersey nie je ľahké. Svedčí o tom i fakt, že Bicek si v prvom tíme za štyri sezóny zahral iba spomínaných päť zápasov. Nerozmýšľa o Európe, či výmene do iného, menej zvučného klubu NHL? "Nad týmito vecami som strašne veľa rozmýšľal po letnom tréningovom kempe, keď ma po ňom poslali opäť na farmu. V kempe sa mi darilo, hral som dobre a zbieral som body, ale im to nestačilo. Nebola to pre mňa ľahká situácia, pretože som nevedel, ako ináč ich mám ešte presvedčiť. Keby ma v priebehu sezóny nezavolali, určite by som rozmýšľal čo ďalej. Veľmi by som si však zrejme nepomohol, pretože mám s New Jersey ešte na rok zmluvu. Predsa len som však dostal šancu, čo do mňa vlialo nový život. Viem, že ten jeden gól určite nič neznamená, ale je to celkom pekný začiatok. Do Ameriky som nešiel s ambíciou hrať na farme, cieľom je jednoznačne NHL. Robím pre to všetko, New Jersey je však tím, ktorí hrá stále o Stanley Cup a má vo svojom strede vždy výborných hráčov. Nie je teda ľahké vytvoriť pre mňa miesto, ale budem sa snažiť, aby som v kempe presvedčil." Ešte pred tým si však Košičan s českými koreňmi dopraje pauzu na výdych. "Posledné dva mesiace som absolvoval ťažké tréningy, takže teraz po príchode do Košíc si najprv potrebujem trošku oddýchnuť, navštíviť rodinu a známych. S manželkou Lenkou sme sa na dovolenke ešte nedohodli. Každý rok sme ju trávili niekde vonku, možno sa tentoraz rozhodneme ostať na Slovensku."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.