Krajského súdu v Košiciach ako na klincoch. Dvojica starkých zhrbená robotou, pôsobila smutnejším dojmom, ako tmavosivá obloha, z ktorej lialo ako z krhly. Obidvaja sa opierali o paličky a čo sa im preháňalo mysľou, nebolo ťažké vytušiť. Svoju "jeseň" života, si určite predstavovali inak… Starý pán mal zvesenú hlavu a len čas od času uprel oči na ženu, sediacu na trestnej lavici, ktorú zahrievala jeho dcéra, 41-ročná Helena T.
Prokurátor ju obžaloval z trestného činu vraždy, ktorej sa dopustila 20. decembra lanského roka v ťažkom stave opitosti. Po predchádzajúcej hádke s druhom, ho bodla veľkou silou a prudkosťou kuchynským nožom s dĺžkou čepele 14 cm do hrudníka. Spôsobila mu bodnoreznú ranu v oblasti druhého medzirebria, pokračujúcu bodnorezným kanálom prechádzajúcim okraj horného laloka ľavých pľúc a potom prednou stenou osrdcovníkového svalu do ľavej predsiene. Okrem toho, pichla Mikuláša B. nožom ešte dvakrát, ale išlo len o povrchové zranenia. Zomrel na následky bodnorezného poranenia hrudníka a hemoragického šoku…
Pod tragickú udalosť, ku ktorej došlo v obci Čierna, okr. Trebišov, sa nemalou mierou podpísal alkohol. Obžalovaná pred súdom priznala, že ona a tiež nebohý druh, ho konzumovali často a hojnými dúškami. Helena, ktorú v dedine, kde sa hovorí po maďarsky, volali Ica, v prípravnom konaní uviedla, že celý týždeň predtým, ako došlo k incidentu s druhom, pila… Jedla len málo, pretože ako povedala, žalúdok mala plný alkoholu. "Aj v to ráno, sme s druhom pili už asi od siedmej. Začali sme domácou barackovicou, z ktorej som vypila asi desať štamperlíkov. Zapíjala som ich čajom. Potom sme išli do krčmy. Aj tam som pila, ale vodku. Vypila som ich asi päť a k nim malinovku. Ja som zvyknutá piť, lebo s druhom sme často popíjali a od toho mám zničené nervy. Keď som išla okolo 11. hod. domov, tackala som sa a hučalo mi v hlave," opísala okolnosti, ktoré predchádzali hádke s druhom, obžalovaná. Z jej výpovede ďalej vyplynulo, že jej Miki nadával do ku… a ona mu nezostala nič dlžná. Hádali sa a ona vytiahla z príborníka najväčší nôž, aký našla a pichla ním druha, ktorý sedel na posteli, do hrudníka… Tvrdila však, že ho pichla, keď sa pohádali, aj párkrát predtým, ale potom ho sama vyliečila.
Takým spôsobom mu chcela pomôcť i v kritický deň. "Vtedy som si vôbec neuvedomovala, kde ho pichám, ani to, že som ho vážne zranila. Zvalil sa na posteľ, ja som ho prikryla a išla som po vatu a Alpu, že mu povymývam ranu a zastavím krvácanie. Snažila som sa mu pomôcť. Po celý čas tam bol s nami aj Zoltán T. D., lebo aj s ním sme vtedy pili, ale bol opitý a odišiel…" líčila osudné okamihy obžalovaná. Ukázalo sa však, že jej osvedčený recept nezabral. Miki sa nehýbal a ona si potrebovala vypiť a porozprávať sa s niekým o tom, čo urobila. Vyšla von a pri zastávke autobusu zbadala otca s nevlastnou matkou. "Ica k nám prišla a povedala, že si musí vypiť, že Mikiho zabila… Pýtala si od otca peniaze, ale my sme jej neverili a keď prišiel autobus, odišli sme k lekárovi. Keď sme sa večer vrátili, v dome bola tma. Mikiho som našla ležať v posteli. kričala som na neho, ale keď sa neozýval, podišla som k nemu a zistila som, že je už studený…" vypovedala nevlastná matka obžalovanej. Napriek tomu, čo sa stalo, o Helene sa vyjadrovala len v dobrom a opísala ju ako dcéru, ktorá síce pila, ale mala dobré srdce. Stručne povedané, že sa v rámci svojich možností o rodičov starala a preukazovala im úctu, ako sa patrí…
Svedkom nedorozumenia medzi obžalovanou a jej druhom, bol Zoltán T. D. Ten však predvolanie súdu ignoroval a tak ho na pojednávanie museli včera predviesť policajti. Po viac ako hodinovom čakaní, očitý svedok nakoniec predsa len predstúpil pred senát. "Ja som v ten deň veľa vypil. Neveľmi som vnímal, čo sa dialo v Icinom dome. Pamätám si len, že okolo obeda som odišiel domov a ľahol som si spať. Asi po hodine prišla ku mne Ica a zobudila ma, že je s Mikim zle… Išli sme k nej, Miki ležal na posteli a bol prikrytý paplónom. Chcel som mu nahmatať pulz, ale zistil som, že sa mu už nedá pomôcť, bol mŕtvy…" uviedol svedok.
Z čítania jeho výpovedí z prípravného konania vyplynulo, že si toho pamätal oveľa viac: "Keď sme sa vrátili z krčmy do Icinho domu, ešte sme tam pili. Potom sa však Ica s Mikim pohádali, vykrikovali na seba. Ica kričala na druha, že ho zabije. Povedala mu to dvakrát… Potom išla k príborníku a vytiahla z neho kuchynský nôž. Prišla k Mikimu, zdvihla ruku s nožom a oblúkom ho pichla. Potom nôž z rany vytiahla a odložila…" Na otázku predsedu senátu, ako je možné, že pred vyšetrovateľom pomerne podrobne opísal čo a ako sa stalo, no na pojednávaní tvrdí, že si to nepamätá, svedok uviedol: "Na polícii som hovoril pravdu a viac som si pamätal, lebo som bol triezvy. Inak som však strašne zábudlivý, preto som dnes (t. j. včera), nevedel, ako to bolo."
Z posudkov znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie okrem iného vyplynulo, že Helena T. nie je duševne chorá. Ide u nej o primitívnu psychopatickú osobnosť so schizoidnými rysmi a podpriemerným intelektom. Nachádza sa v treťom štádiu chronického alkoholizmu. V súvislosti s jej osobnostnými danosťami, v čase činu, bola jej ovládacia schopnosť zmenšená o 20 percent. Je citovo plachá, afektívne dráždivá s rysmi výbušnosti a agresivity. Ona sama o sebe povedala, že je slabomyseľná. Kvôli tomu je vraj od dovŕšenia osemnástich rokov invalidná dôchodkyňa. S potím vraj začala asi dva roky po matkinej smrti… A keďže pil aj jej druh, často sa k nemu "pridala". V čase, keď ho pichla nožom, mala podľa prvotného prepočtu znalcov 3,8 až 4,2 promile alkoholu v krvi!!! Neskôr jeho výšku ustálili nad dva až tri promile.
"Viem, že som vinná a ľutujem, čo som urobila. Mikiho som mala rada. Chcela som s ním žiť a nie ho zabiť… Chýba mi, ešte veľmi dlho ho budem oplakávať, ale potrebujú ma moji rodičia. Niekto sa o nich musí starať. Mám len ich a oni mňa," povedala na záver obžalovaná, topiaca sa v slzách.
Verdikt súdu však len potvrdil to, čo bolo Helene T. a všetkým v pojednávacej sieni jasné od začiatku pojednávania. Jej rodičia sa budú musieť o seba postarať sami, lebo z dokazovanie pred súdom vyplynul jednoznačný záver, že sa dopustila trestného činu vraždy. S prihliadnutím na všetky okolnosti svedčiace v jej prospech i neprospech, súd vymeral Helene T. 10 rokov nepodmienečne, teda trest na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá sa pohybuje v rozpätí 10 - 15 rokov. Vzhľadom na priaznivú prognózu jej prevýchovy, si trest odpyká v prvej - najmiernejšej - nápravnovýchovnej skupine. Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.